Recenzia
Ľuba Kukučková-Nitrová
08.11.2010

Ružová podprsenka, čierne sako - Rafaële Germain

Rafaële Germain: Ružová podprsenka, čierne sako

Bratislava, Mladé letá 2010

Preklad Zuzana Szabóová

Francúzska literatúra, hoci pôvodom z Kanady, je

pojem sám osebe. Čitateľom na celom svete poskytla

a poskytuje už roky nevšedné zážitky. Autorka (u nás

už vyšla jej kniha Gin, tonic a uhorka) zastiera miesto

deja nejasnosťou, takže do poslednej chvíle netušíme,

či sa dej odohráva v Kanade alebo vo Francúzsku.

Pravda, nie všetko francúzske, musí byť aj ducha povznášajúce.

Ak však každý deň raňajkujete kaviár, po

mesiaci vám zachutí aj maslový rožok.

To je prípad dielka, ktoré sa na nič nehrá, nepredstiera,

nefilozofuje, nekomentuje dejiny a netvári sa ako ich tvorca. Ružová

podprsenka, čierne sako už názvom napovedá, že nepôjde o triler, ale

o klasickú ženskú literatúru. Odľahčený dej, samozrejme o láske, by pre

náročnejšieho čitateľa mohol vyznieť lacno, isté javy v knižke sú však

nesporne pozitívom.

Napríklad opis bohémskeho a priateľského spolužitia žien, homosexuálov

a heterosexuálov. Vzájomná pomoc ľudí, ktorí sú si ako Kanaďania

rovní, hoci každý má trochu iný odtieň pleti. Osvietené priateľstvá v spoločnosti,

ktorá je k sebe otvorená, čestná a úprimná, hoci každý jej člen

si v rukáve schováva nejaké to eso pre prípad, že by stretol osudovú lásku.

Traja hlavní protagonisti príbehu sa kedysi zapovedali, že budú žiť

voľným, slobodným životom a spísali na túto tému dokonca aj Manifest.

Síce len na obrúsok a v značne podguráženom stave, ale veď takéto mokom

skropené pravdy majú najdlhšiu trvanlivosť...

Pravdaže, celá knižka o frankofónnej kanadskej zlatej mládeži smeruje

k jedinému možnému záveru: že boh stvoril dvojice, nie jednotlivcov,

a že tie dvojice k sebe patria, lebo inak život nemá zmysel. Pri hľadaní tej

správnej polovičky sa hrdinovia príbehu zapotia, skĺznu do nepravých

vzťahov, žijú vo viere, že tento a nikto iný je ten pravý, až kým ho nenájdu

v náručí inej – alebo iného, lebo sme už spomenuli benevolentný

prístup autorky k láske medzi partnermi rovnakého pohlavia. Takže na

záver je svadba, aj keď nie tej dvojice, od ktorej by sme to očakávali.

Francúzi, a frankofónni Kanaďania obzvlášť, nemajú v láske Angličanov

a Američanov, no postupná anglofonizácia celého sveta sa nevyhla ani

ich populácii. Preto je celý príbeh popretkávaný slovami, piesňami a citáciami

v angličtine, ba dokonca i v nemčine, a záver knihy je klasickým

americkým happyendom. Čo už narobíme, keď je tá globalizácia taká

silná... No autorke rozhodne nemožno uprieť dobrý úmysel spojiť celé

ľudstvo do jednej veľkej, tolerantnej a navzájom sa milujúcej spoločnosti

na nekonečnej žúrke...

Ľuba Kukučková