Vyhľadávanie
Príbehy o strašidlách, ktorých sa netreba báť
Václav Šúplata:
S duchmi je vždy veselo
Vydavateľstvo Junior, Bratislava 2002
Václav Šúplata ponúka detskému čitateľovi v novej knižke vtipné rozprávanie o skupinke hradných strašidiel, ktoré sa uprostred opustených hradných zrúcanín necítili dobre, ba dokonca sa, medzi starými múrmi – celkom narúšajúc obraz strašidiel – báli, a tak sa rozhodli hľadať prístrešie u ľudí. Pravdaže, nemohli sa obrátiť na kohokoľvek, museli si vybrať dom, pod ktorého strechou je udomácnená aj fantázia a darí sa tam humoru. Preto si vybrali dom spisovateľa – rozprávkara, ktorý by mal mať pre ich existenciu pochopenie. Ukáže sa však, že najväčšie pochopenie pre ne má spisovateľova sedemročná dcérka Nika (a jej plyšový medvedík). Nika sa so skupinkou symatických duchov-dúšikov čoskoro spriatelí.
Z hradných strašidiel sa vykľujú bytosti veľmi podobné ľudským. Akoby zrkadlami výrazne zväčšujúcimi vlastnosti, záľuby či ľudské zvyky; Bojuško stelesňuje premrštenú ustráchanosť, Hrajko zase jednostrannú záľubu v hre, Mudroško vedychtivosť a túžbu po knihách, Tlstuško veľkú záľubu v jedle, skupinku dopĺňa večne uzimený Zimuško a parádnica Duška. V dome vznikne veselá kompánia, s ktorou Nika trávi voľné chvíle (rodičia, ako tomu býva v dnešných rodinách, sú zaujatí svojou prácou a majú pre ňu málo času), kuje s nimi rôzne plány, no často ich aj zachraňuje pred nepredvídanými následkami nepremysleného konania.
Autor ukázal – podobne ako aj v predchádzajúcich knižkách – schopnosť vytvoriť vtipný príbeh na priesečníku reality a obrazotvornosti. “Odklína” strach zo strašidiel a dokázal skombinovať realistickú drobnokresbu zobrazujúcu každodenný život súčasnej rodiny s fantazijnými obrazmi. Je sympatické, že hradní duchovia-dúšikovia predstavujú bytôstky “takmer ľudské”, nenaháňajú deťom strach, naopak, sú na ne, na ich pomoc neraz odkázané. Vnímavá a inteligentná Nika v mnohých ohľadoch svojim priateľom radí, ako sa správať v ľudskom svete a pri rôznych príležitostiach ich “vychováva”. Svojím spôsobom ju však zároveň vychovávajú dúšikovia, napríklad už len tým, že vďaka ich príchodu v dome vznikajú nečakané situácie a Nika ich musí s rozvahou a odvahou riešiť. Dúšikovia a jedna duška – Duška začínajú chápať pravidlá ľudského sveta, udomácňujú sa v ňom, navyše, s Nikou a neskôr aj s jej oteckom-spisovateľom, rozvíjajú užitočnú spoluprácu. Zlaté dukáty, ktoré nájdu v truhlici na hrade, nevyužijú, ako pôvodne chceli, len na vlastné zábavky a radovánky, ale vďaka spisovateľovmu nápadu prispejú zlatým pokladom k premene ošarpaných ruín na krásny zámok, v ktorom sa opäť prebudí život a ktorý bude vďaka tejto premene slúžiť mnohým deťom i dospelým z okolia ako príťažlivé miesto pre hru i kultúru.
Atmosféru humorného “duchovplného” príbehu dotvárajú podobne poňaté ilustrácie J. Valtera.
Etela Farkašová
