Recenzia
18.05.2007

S dušou tuláka – Vladimír Ledecký – Cesty sebou, cesty svetom

Cesty sebou, cesty svetom

Cesty sebou, cesty svetom

Vladimír Ledecký: S dušou tuláka

Banská Bystrica, Vydavateľstvo Beryl 2006

  Stačí sa pozrieť na obálku knihy a ste v inom svete. Utrápená a zvráskavená arménska starena, jej šatka, úplne biele vlasy a kostol. Hneď vidno, že autor napísal knihu citlivo a že sa krajín, ktoré navštívil, dotkol najmä srdcom. Knižný debut Vladimíra Ledeckého sa delí na dve časti – Hrhovské hodiny a Tanius. V prvej autor zachytáva množstvo príbehov z doterajšej životnej púte. Týkajú sa detstva, mladosti aj rokov dospelosti v Spišskom Hrhove. Zobrazuje kolektivizáciu so všetkou jej krutosťou, sú tu dojímavé príbehy zo školského prostredia, nostalgia, ale aj výstrelky mladosti, lásky a nelásky, túžby i trápenia. Ledecký glosuje aj rôzne neduhy spišskej dediny. Napríklad súťaž vo výstavbe najväčšieho a najhonosnejšieho pomníka na miestnom cintoríne ukončenú hromadnou krčmovou bitkou v štýle Divokého Západu. Atraktívna je takisto druhá časť knihy, kde autor zachytáva svoje potulky po frekventovaných aj zabudnutých kútoch sveta. Lebo Ledecký je dušou aj telom cestovateľ, nepokojná duša. Podobne ako u Borisa Filana, jeho príbehy, poviedky a postrehy nie sú bezzubými pohľadmi z okna turistického autobusu. Napríklad len so šťastím prežije noc v mohutných arménskych horách, kde sa na nich valia prúdy vody a oni ani len netušia, kam by sa mali uchýliť. Situácia je kritická, zachráni ich až skromný príbytok istej arménskej rodiny. Ledecký je však aj vynikajúci humorista. Viaceré príbehy balansujú na hranici autobiografie a fikcie, končia metaforou, otvorenou myšlienkou, niekedy katarziou. V príbehoch je množstvo záhad a v dobrom slova zmysle aj poučení. Až neuveriteľne znie príbeh, keď sa k Ledeckému v Sýrii na stretnutí malého kresťanského spoločenstva prihlásil neznámy človek, kňaz. Počas rozhovoru  vysvitlo, že aj kňaz má korene v Európe. Ďalšie smerovanie rozhovoru odhalilo, že pochádza zo Slovenska, od Levoče. Nakoniec obaja zistia, že kňaz pochádza zo Spišského Hrhova... A úplne na konci zistia, že sú blízki príbuzní! „Len dodnes neviem pochopiť, prečo si nie sme takí blízki aj doma, prečo nás to aj doma tak nepoteší. Ani vy, čo?“, hovorí autor v závere. Tí, ktorých zaujíma Spiš, jeho okolie, ale aj putovanie po exotických krajinách si určite prídu na svoje.

Pavol Hudák