Vyhľadávanie
November je neodmysliteľne spojený s udalosťami, ktoré sa odohrali počas nežnej revolúcie v roku 1989. Na pultoch kníhkupectiev nájdete román, ktorý sa týmto obdobím zaoberá.
Peter Šablica, rozprávač v knihe Ivana Stadtruckera s rovnomenným názvom Šablica (VSSS), je v zásade slušný človek. S odstupom času ho veľmi ľahko možno nazvať naivným. Text pamätí, ktorý po sebe zanechal, je štylizovaný ako „zápisky mŕtveho človeka“. Človeka vzdorujúceho mafiánskym praktikám neslušnej doby po nežnom novembri 1989. Človeka zhnuseného tým, že všetci intelektuáli, ktorí robili revolúciu, boli len bábkami. Po pár mesiacoch ich nahradili kvázidemokrati pri moci a odstavili na n-tú koľaj spoločenského, ale najmä ekonomického diania. Stadtrucker to ústami rozprávača viackrát nezaobalene komentuje, čím nechtiac znižuje umeleckú, ale – ako zrejme sám predpokladá – zámerne posilňuje faktografickú stránku svojho textu. Ono je možno pravdou, že najlepší komunisti boli kedysi členmi Hlinkovej gardy, rovnako ako to, že najväčší demokrati a najúprimnejší kresťania mali len nedávno v zásuvke nočného stolíka stranícku knižku KSČ, ale dobrý románopisec to nepovie „na plnú hubu“, ako to robí autor, ale vyplynie to z deja jeho príbehu… Keďže z románu tieto pravdy kričia explicitne, odvádzajú nás od jeho umeleckého podložia – od príbehu Petra Šablicu. Zo slovenskej ponovembrovej reality sa dostáva do Ameriky, aby sa po návrate domov o to viac nechal uniesť písaním svojich pamätí miesto pokusu vyhnúť sa osudu, o ktorom vedel, že ho čaká…
Román je svojou témou, úsilím slušného človeka uspieť po Novembri ´89, čitateľsky pútavý. Akoby sme čítali beletrizovanú reportáž, ktorej dominuje doba, nie životné osudy hlavného hrdinu. Ale to nám vlastne ani neprekáža, lebo cítime, že Stadtruckerovo písanie je autentické, že „pravdy“ jeho rozprávača sú odžitou realitou, ktorej bol autor dobrým pozorovateľom.
