Vyhľadávanie
Macsovszkého v poradí už jedenásta básnická zbierka sa svojou experimentálnosťou javí ako typovo podobná jeho doteraz vydaným zbierkam. Macsovszky v nej pracuje s vetami z internetových článkov aj knižných zdrojov (Claude Lévi Strauss a Libor Ebringer) a vytvára z nich rozličné variácie kompozícií. Tento postup práce s preberaním nevlastných textov je typický pre jeho poéziu.
Zbierka sa skladá zo šiestich častí. Základným materiálom sa stáva text pozostávajúci z piatich strof (ako ich pomenúva sám autor), alebo aj odsekov, čo je výstižnejšie, keďže nejde o pravidelné strofické členenie. Básnikov postup je založený na selekcii konkrétnych viet z internetových a knižných zdrojov, ktoré skladá do odsekov. Postupným rozvíjaním a variovaním jednotlivých viet vytvára vždy nové a nové básne. Slovo panika má v tejto zbierke význam chaosu, ktorý sa básnik snaží vniesť aj prostredníctvom rozbitia gramaticky a významovo ucelenej vety: „Panika či. Panika myslíte. Panika že. / Panika je. Panika spoľahlivý. Panika alebo. Panika / naopak.“ Tematika samotných kompozícií je naozaj rôznorodá, načrtávajú sa v nich rozličné problémy. Čo však Macsovszkého (nielen v tejto zbierke) vystihuje, je dištancovanie sa od vytvoreného textu, ktoré nie je vzhľadom na jeho poetiku prekvapivé. Básnikov zámer poukázať prostredníctvom privlastnených textov na nedostatočnosť jazyka ako takého prišiel už s jeho prvou básnickou zbierkou Strach z utópie. O inovatívnom prínose jeho poetiky do slovenskej poézie 90. rokov niet, samozrejme, pochýb, otázkou však zostáva, do akej miery je takýto typ experimentálnej poézie umelecky hodnotný.
