Paweł Smoleński – Jurij Andruchovyč
Preklad Slavomír Bachura
Absynt 2015
„Európa sa trochu zľakla
ukrajinskej revolúcie. Čo
má s nami robiť? Chceme
do tej Únie, možno už ako
poslední na kontinente,“
konštatuje ukrajinský
spisovateľ a preklada
teľ Jurij Andruchovyč
(1960). Spolu s tisíc
kami ľudí protestoval
od roku 2013 na Eu
romajdane. Jeho rozprávanie zachytil poľský
reportér Paweł Smoleński (1959) v knihe Šče
ne vmerla i ne vmre. Ide o živelný rozhovor
písaný zahorúca, ktorý čitateľovi ukazuje to, čo
médiá o ukrajinskom Euromajdane nepovedali.
Andruchovyč opisuje situáciu priamo z bojiska:
„Strieľa do nás komando milície, našich priateľov
zabíjajú snajperi.“ Pomenúva skupiny tvoriace
Euromajdan, poukazuje na dezinformácie, ruskú
propagandu, jeho hlas je hlasom očitého svedka.
Reportér Smoleński v rozhovore neponecháva
ani zrnko pochybností o tom, na ktorej strane
sú jeho preferencie a empatia. Andruchovyčove
postrehy a opisy situácií Smoleński nemohol
spracovať formou reportáže, rozhovor totiž pred
stavuje pre tento typ žurnalistického obsahu
najudržateľnejšiu formu. Prvá časť knihy s náz
vom Ja a Majdan je vystavaná chronologicky,
v náväznosti na udalosti odohrávajúce sa na
Euromajdane. Kontroverzné zákutia novodobej
ukrajinskej histórie sú hlavnou témou druhej
kapitoly Ja a Ukrajina. Andruchovyč zasadzuje
Majdan do hlbšieho historického (politickospo
ločenského) kontextu, ukazuje súvislosti. Po
ukazuje na rozdiely medzi Euromajdanom
a Oranžovou revolúciou, na chyby Kravčuka,
Kučmu, Tymošenkovej… Opisuje oligarchizá
ciu Ukrajiny, pád Janukovyča aj nevyriešený
problém s Krymom a Donbasom. Tretia časť
s názvom Ja a Rusko, Európa a svet sa zaoberá
vývinom ukrajinskoruských vzťahov po rozpa
de ZSSR. Komentuje nástup Jeľcina a Putina na
čelo Ruska a ich vplyv na Ukrajinu. Nadávky,
ktoré od Andruchovyča miestami zaznievajú,
síce podčiarkujú autentickosť, evokujú živel
nosť a ilustrujú jeho zaangažovanosť, cítiť z nich
však aj veľkú osobnú nenávisť. Rozhovor otvára
závažnú otázku: Bude Ukrajina neustále oscilo
vať medzi Ruskom a Západom a doplácať na to,
že leží v nárazníkovej zóne, kde sa stretávajú
záujmy oboch? A pre „ľahostajných Európanov“
nesie dôležitý odkaz: „Aby Európa nezabudla, že
za tú posratú modrú vlajku so zlatými hviezdami
nikto, našťastie, neumieral – okrem Ukrajincov.“
