Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov – Daniel Hevier – Sedemnásťtísíc míľ po našej realite

Sedemnásťtísíc míľ po našej realite

Sedemnásťtísíc míľ po našej realite

Daniel Hevier: Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov, Ivanka pri Dunaji, F.R. & G. 2010

Literárnemu eskamotérovi a hýbateľovi Danielovi Hevierovi sa tohto roku narodilo ďalšie papierové dieťa. Po siedmich – na poéziu pre dospelých chudobných – rokoch mu vychádza básnická zbierka Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov. Hevierovo oživenie klasickej sonetovej formy so sebou v zmysle postmoderny nesie čulý ironický podtón či priamo tón. Aj abecedné radenie sonetov podčiarkuje postmoderné ladenie knižky – príklonom k formálnemu poriadku básnik liberálne zamieta normovanosť interpretácie, víta polyfónnosť a slobodné čitateľské privlastňovanie si textu. Z autorových osvedčených figúr tu nájdeme najmä slovnú hru, idúcu ruka v ruke s dekanonizáciou sonetovej formy, ku ktorej prispieva i formálne a sémanticky dekanonizovaný rým, zaváňajúci, tak ako celá knižka, paródiou a sarkazmom: „teplozimo – podelímo, erasmus – neraz mu“,  ester – polyester, vietor s tmou – so zástavou“, či celebrity – v háji“.

Hevierovu novú zbierku tak možno považovať jednak za obhajobu práva dospelého čitateľa na hru v poézii, jednak za akúsi (s)potrebnú poéziu – poéziu, ktorá svojím tónom, často aktuálnou témou, a formou, ktorá aj sviatočnému čitateľovi poézie kričí som báseň, má potenciál preniknúť k širokému okruhu čitateľov (v tomto kontexte si spomeňme napríklad na Hevierovu akciu spred pár rokov Poézia v uliciach). Báseň ako snaha o (masovú) komunikáciu musí byť schopná konkurovať takým žánrom, ako je aforizmus, motto či vtip, a zároveň nesmie vykračovať z ochranného pásma kvalitnej poézie. Na tejto tenkej čiare elegantne balansuje väčšina sonetov: „bola to ozaj osudová žena / hlavu ti obúchala o sud / prichádzalo sa ku nej po kolenách / modlilo sa k nej ty ma odsúď […] dnes vieš sex je peklo na tri / chcel si jej aspoň večnosť patriť (s. 127). V tomto zmysle je najnovšia Hevierova zbierka didaktická – vychováva čitateľa od vtipov, ľudových veršíkov a myšlienok na každý deň k poézii.

Kombináciou civilizmu, cynizmu, znechutením zo stavu spoločnosti a kultúry, nostalgie, subtílnej lyriky a brilantnej ľahkosti narábania so slovom, štýlom a frazémou je Sedemnásťtisíc smiešnych sonetov tak trochu postmoderným pendantom k Válkovmu Milovaniu v husej koži (1965): „dávaj si pozor na jamy / mesto je plné dier / tu nie je žiadne miami / tu ľahko stratíš smer […] už z toho pekla nevyblúdiš / staneš sa jedným z našich ľudí / skysneš tu kámo do smrti // staneš sa časom hlavou rodu / prestaneš hundrať na náhodu / a rátať blbé minúty (s. 125).

Ivana Hostová