Recenzia
-báb-
20.07.2006

Sedím si v Manchestri na kameni a je mi...? - Hana Lasicová - Ako prekonať sám seba

Ako prekonať sám seba

Ako prekonať sám seba

Hana Lasicová

Sedím si v Manchestri na kameni a je mi...?

Bratislava, Q111 2005

Účinky cestopisov by som prirovnala k vitamínom vo výžive. Keď nám nechutia jablká, dáme si tabletku céčka, namiesto mrkvy zhltneme kapsulu betakaroténu. Cudzokrajné zážitky, objavy a poznatky o iných kultúrach sprostredkované v koncentrovanej forme cestopisu sa síce nevyrovnajú skúsenostiam získaným na vlastnej koži, tak ako sa vitamíny nevyrovnajú chuťou a vôňou čerstvému ovociu, ale vhodne podaný cestopis môže rovnako posilniť našu imunitu voči zápecníctvu ako céčko voči chrípke.

Hana Lasicová nám vo svojej útlej knižke približuje viacero oblastí života Angličanov, v mnohom popiera, ale vo väčšine potvrdzuje naše predstavy o ostrovanoch. Vo svojich vtipných, veľmi sviežo a dynamicky vyrozprávaných a – čo je najdôležitejšie – aj vypointovaných glosách nám sprostredkúva svoje zážitky zo študentského života, železníc, skúsenosti so zdravotníctvom a zavŕta aj do britskej slušnosti, hygieny či povahy Angličanov. Počas svojho výmenného pobytu v Manchestri sa pohybuje zväčša v spoločnosti seberovných – zahraničných študentov, to však nijako neobmedzuje záber jej postrehov aj mimo školský a mládežnícky život. Pri glosovaní drobných nedostatkov či poriadnych prepadov vyspelej  a rozvinutej spoločnosti sa nikdy nestavia do pozície ,,všadebola a všetkovedela“, hoci jej nechýba ironický, sebaironický a humorný nadhľad. Veľmi sympaticky sa čitateľovi zdôveruje so svojimi pocitmi, aké prežíva pri cestách a výletoch za poznaním. Práve táto stránka cestopisov – osobná zaangažovanosť autora a subjektívnosť jeho podania chýba neosobným bedekrom. Aj keď sprievodcovia bývajú štedro doplnení farebnými fotografiami, nepodajú  nám taký plastický obraz o krajine, ako sa to podarilo Hane Lasicovej, navyše v bedekroch sa nedozvieme nič ľuďoch krajiny, ktorú nám približujú. Ďalšie pozitívum jej knižky spočíva v tom, že posmelí aj nesmelých, ktorí nemajú odvahu len tak sa zbaliť, kúpiť si letenku a prekonať samých seba a príjemné zápecníctvo. Dajte na rady Hany Lasicovej: „ ...ak chcem dôkladne spoznať kultúru inej krajiny, najlepšie tak spravím na nejakom obyčajnom mieste. Tam určite žije najviac priemerných predstaviteľov národa, o ktorý sa zaujímam.“

– báb–