Recenzia
Jozef Brunclík
21.05.2009

Sedmoláska - Júlia Čurillová

Júlia Čurillová: Sedmoláska, Nová Dubnica, Vydavateľstvo ABH 2008

  Meno Júlia Čurillová v literárnej sfére už zďaleka nie je neznáme. Dlhodobejšie sa objavuje na literárnych súťažiach či už ako úspešná recitátorka, poetka alebo ako vyhľadávaná porotkyňa – posudzovateľka prác nádejných autorov. Je len pochopiteľné, že isté tvorivé zanietenie a úsilie sa muselo postupom času zhmotniť do knižnej podoby. Stimulom tohto posunu bolo víťazstvo v literárnej súťaži DEBUT 2007.

  Bolo správne, že autorka priniesla „svoju kožu na trh“, veď jej zbierka Sedmoláska vyznieva vcelku ako pozoruhodný debut. Možno súhlasiť so slovami Milana R. Kališa, že „zaujala formou určitej vyzretosti, symbolikou a použitými metaforami, čo robí práve poéziu tak príťažlivou“.

  Lyrický subjekt zbierky charakterizuje prežívanie, resp. prežívanie prežívania. Ide o temperamentný subjekt s bohatou predstavivosťou a širokým empirickým základom. Nepodlieha žiadnym konvenciám a normám, ale práve spontánnosť, expresívnosť dikcie či vypäté pointovanie tvoria základ stavby týchto básní. Zobrazujú život, ktorý nie je iba sumárom zaužívaných stereotypov, práve naopak, je plný neočakávaných zvratov, prekvapení, radostí i sklamaní, dobrodružstiev a vášní. Autorkina poézia prekvapuje, mrazí, štípe, dráždi, ale i spaľuje jedinečným stvárnením každodennosti. Existenciálne poryvy v súčinnosti so zmyselnou rezonanciou prezentujú prenikavý záchvev prežívania, aby sa stíšili do kalokagatickej súzvučnosti, prípadne do katarzného retroprežívania. Túto tendenciu potvrdzuje aj formálna stránka: autorka zväčša využíva voľný verš, ktorý rytmicky a asonančným vyznením ukotvuje v textoch hravosť i spomínanú dikciu. Vo výraznom lyrickom stvárnení prevláda metafora, i keď v istých cykloch nemá absolútnu prevahu (Osiveli mlyny, Medovníkové hviezdy) a striedajú ju obrazy a symboly popretkávané reflexiou.

  Popri názve zbierky Sedmoláska na prvý pohľad zaujme aj schéma - číselná symbolika. Svätý Augustín spomína, že sedmička znamená universitas, totum, perfectio, teda po slovensky všeobecnosť, celosť, dokonalosť. Akoby aj tieto atribúty boli prítomné Čurillovej zbierke. Knižka je rozdelená do siedmich cyklov, pričom každý je jedinečný, a zároveň spracúva synonymnú tému – láska na sedemkrát (to môže znamenať sto, tisíc, milión, x-krát) – teda všeobecné i konkrétne poňatie. Ak by sme mali preinterpretovať sedmičkové variácie, bolo by treba upozorniť, že autorka (náhodne?) skoncipovala dva cykly siedmimi básňami, frekventovane využíva i sedemveršovú strofu a v textoch, v ktorých sú prítomné snahy o rýmové echo či asonanciu je častý i sedemslabičník.

  Zbierka Júlie Čurillovej Sedmoláska je milým prekvapením v kontexte súčasnej poézie. Bude zaujímavé sledovať – podobne ako som to nedávno konštatoval pri debute Eleny Hidvéghyovej-Yung – nakoľko sa autorka tematicky a poetologicky vymedzí, nakoľko zostane jej poézia autochtónna.

Jozef Brunclík