Zborník Semiotika
literatúry s podti-
tulom Teoretické výcho-
diská a súčasné dilemy
(UKF 2015) je výstupom
vedeckého seminára, kto-
rý sa uskutočnil 10. júna
2015 na pôde nitrianskej
Univerzity Konštantína
Filozofa. Okrem pracov-
níkov samotnej univerzity na ňom vystúpilo aj
niekoľko významných hostí z celého Slovenska
i zo zahraničných inštitúcií. Výsledkom ich sna-
ženia je ucelený a mimoriadne podnetný zborník.
Publikácia sa zaoberá širšou škálou tém,
v kontexte ktorých predstavuje literárna se-
miotika ústredný jednotiaci pojem. Jednotlivé
príspevky sú rozdelené do troch okruhov, ktoré
však nevylučujú rôznorodosť spracovanej lát-
ky či rozličnosť autorských prístupov. To veľmi
dobre ilustruje už samotný prvý okruh zborníka,
pojednávajúci o teoretických otázkach semioti-
ky, ktorý otvárajú dva príspevky o v súčasnosti
horlivo diskutovanej problematike vzťahu textu
k realite. Zatiaľ čo Ľubomír Plesník objasňuje
základné otázky semiotiky vo svetle polemi-
ky s trendovým príklonom k antimimetickým
tendenciám, Bohumil Fořt sa zameriava na tri
špecifické semiotické koncepcie, ktoré vykladá
a následne hodnotí. Iné príspevky zasa nadobú-
dajú historiografický charakter, napríklad text
editora zborníka Dušana Teplana o využívaní
semiotických postupov v prácach M. Bakoša,
M. Považana a K. Šimončiča. Zvyšné práce sa za-
oberajú prevažne špecifickými oblasťami semio-
tickej problematiky, pričom príspevok Vladimíra
Fulku uzatvára prvý okruh interdisciplinárnym
náhľadom do problematiky hudobnej semiotiky.
Druhý okruh sa venuje semiotike poetického
textu. Už úvodný príspevok Zoltána Rédeya po-
dáva erudovaný a výnimočne komplexný pohľad
na pozadí porovnávacej interpretácie motívu
zoťatého stromu. Charakter porovnávacej inter-
pretácie má aj príspevok Jána Zambora, zaobera-
júci sa výkladom Kraskovej básne Zmráka sa…
a Krčméryho Balady. Vysokú úroveň zachovávajú
aj ostatné príspevky okruhu o významotvornej
funkcii formy básne (Ján Gavura), o semiotike
znaku v kontexte postmodernej kultúry (Eva Pa-
riláková) či o kategórii intertextuality z pohľadu
staršej slovenskej literatúry (Pavol Markovič).
Záverečný okruh zborníka tvoria práce o se-
miotike prozaického textu. V ňom okrem púta-
vého úvodného príspevku Igora Hochela možno
vyzdvihnúť aj ucelený pohľad na postavu baby
Jagy (Mariana Čechová) či príspevky zaoberajúce
sa semiotikou poviedky na prípade Jarošovej
zbierky Menuet (Gabriela Mihalková), semioti-
kou postavy v špecifickom prípade crossoveru
(Kristián Benyovszky) a semiotikou vybraných
punkových subžánrov (Martin Boszorád).
Možno povedať, že úvodné predsavzatie pri-
spieť k diskusii o súčasnom postavení semio-
tiky sa podarilo naplniť. Svojou invenčnosťou
a vysokou kvalitou všetkých príspevkov zborník
Semiotika literatúry tento rámec dokonca vý-
razne prekračuje. V kontexte nedávnych udalostí,
keď nás v osobe Umberta Eca opustil jeden z naj-
vplyvnejších semiotikov súčasnosti, sa navyše
jeho samotné vydanie javí ešte dôležitejším než
kedykoľvek predtým.
