Vyhľadávanie
Podľa vzoru mesto a hrdina
Dragan Velikić
Severná stena
Bratislava, Kalligram 2006
Preklad Karol Chmel
Zatiaľ u nás nevyšlo veľa kníh s témou vojny v bývalej Juhoslávii, preto zaujme každé dielo, ktoré sa pokúša vyrovnať s traumou z tejto tragédie končiaceho sa tisícročia. Znalec srbskej literatúry Karol Chmel prináša do nášho literárneho kontextu v citlivom a kultivovanom preklade román srbského spisovateľa Dragana Velikića Severná stena. Približuje začiatky vyhrocovania nacionalizmu v Belehrade, obdobie, keď nastupujú k moci nositelia radikálnych ideologických téz. Opis mesta s vystihnutím jeho atmosféry je jednou z najsilnejších stránok tohto románu. Jeho dvaja protagonisti unikajú pred nebezpečne sa stupňujúcim napätím do Viedne, čím vyjadrujú svoj postoj k nastávajúcim udalostiam. Dragan Velikić vydal tento román roku 1995 v Belehrade, ale písal ho vo Viedni a v Belehrade v rokoch 1993 – 1995, teda v období, keď najväčšie vojnové hrôzy na Juhosláviu ešte nedoľahli. Zaujímavú štruktúru románu autor vybudoval práve na striedaní deja v týchto dvoch mestách. Sleduje tri manželstvá intelektuálov, približuje osudy hrdinov so slušným vzdelaním a zažitými osobnými životnými filozofiami. Takýto pôdorys sľubuje mnohé zvraty a originálne peripetie. Sklamaním však je, že postavám nedovolí vybočiť z meštiackych rámcov. Autorovo chápanie manželstva odráža tradičný balkánsky odkaz na – silných, inteligentných mužov a nekomplikované ženy. Podľa možnosti krásne ženy.
Viedeň objavuje čitateľovi z pohľadu autentických skúseností vysťahovalca. Svoje postavenie vidí neúprosne očami Ostblockera. „Poliaci, Česi, Slováci, Bosniaci, Chorváti, Rumuni, Maďari, Srbi pracujú načierno na stavbách. Mladí privandrovalci obdarujú horúcou krvou choré lipicány a stvoria novú rasu.“ Sociálne problémy dopĺňa koloritom národnej rozmanitosti mesta bez náznakov xenofóbie. Podstatne komplikovanejšie sú časti, podľa ktorých možno dielo charakterizovať ako román o literatúre s presahmi do privátnych životov. V jednej línii sleduje manželstvo írskeho spisovateľa Jamesa Joyca, ktorý istý čas žil v Pule. Jeho život cudzinca, zviazaný s literatúrou, sa prelína so životom hrdinky Oľgy, netere Joycovej dávnej priateľky, ktorá sa o mnoho rokov neskôr stane znalkyňou jeho diela. Prepojenia cez intímne manželské paralely troch párov však nefungujú tak, akoby si možno autor prial. Pôsobia schematicky a najmä čitateľky môžu naraziť na mnohé patriarchálne klišé. Pri stvárňovaní svojich hrdiniek Velikić pracuje so stereotypmi – žena je predovšetkým zdroj manželovej rozkoše a jej hlavným poslaním je rodiť deti. Takmer komicky pôsobí, keď sa pokúša opísať pocity tehotnej ženy.
Pri čítaní tejto recenzie sa nevyhnete otázke, ako súvisí balkánsky patriarchát s vojnou v bývalej Juhoslávii? Odpoveď predbežne nevyžadujeme. Možno ju nájdete v téme románu o vojne a láske, o silných mužoch a krásnych ženách, o cudzine a o domove. O Juhoslávii…
Ivica Ruttkayová
