Vyhľadávanie
Jana Bžochová Wild (zost.): Shakespeare medzi Veľkým treskom a South Parkom
Bratislava: Európa, 2019
Patrí k najhranejším dramatikom. Dialógy z jeho hier dávajú odpovede na množstvo otázok a nielen na tú základnú o bytí a nebytí. Napriek skloňovaniu zo všetkých strán je Shakespeare stále veľkým tajomstvom. Nazrieť do univerza najslávnejšieho divadelníka všetkých čias Wiliama Shakespeara sa pokúša zborník Shakespeare medzi Veľkým treskom a South Parkom. Zostavila ho profesorka na Divadelnej fakulte VŠMU Jana Bžochová Wild, ktorá už dvadsať rokov skúma zdanlivo preniknuteľný priesmyk bytia a zdanlivo nepreniknuteľnú úžinu vedomia shakespearovských hier. Teraz zhromaždila odborníkov z rôznych oblastí, ktorých názory na Shakespearovu tvorbu vôbec nie sú jednotné.
Kým uznávaný shakespearista Jan Kott anglického dramatika prezentuje ako nášho súčasníka, francúzska režisérka Ariane Mnouchkine sa vyjadrila, že Shakespeara takto nemôžeme vnímať. Tieto polemiky vnášajú kultivovanú diskusiu, v ktorej anglický dramatik dokáže stále vzbudzovať vášne aj štyristo rokov po svojej smrti. Teatrológ Michal Denci v príspevku Tri prúty kráľa Leara ide ešte ďalej, keď vraví, že „existuje vek pred Shakespearom, v ktorom obyvatelia Britských ostrovov mali akurát tak krumple, a vek po Shakespearovi, keď sa pravdepodobne predovšetkým vďaka nemu už azda dá hovoriť aj o nejakej tej kultúre“.
Epocha alžbetínskeho divadla, jej postupy a umelecké remeslo, je dodnes šablónou a vzorom režisérov a hercov. Priniesla tiež spojenie medzi minulosťou a budúcnosťou: „Milióny viet, ktoré pôvodne pretekali od úst k ušiam, začali tiecť od prstov k očiam. Sú to rovnaké vety, len obraté o fyzickú blízkosť, očistené od emócií hlasu, zbavené pôvabu tiel,“ ktoré Vladimír Balek pripodobňuje k prelomeniu Turingovho testu. Časť prispievateľov sa zhoduje s názorom, že prístup k drámam sa formalizuje cez jednotlivé národné špecifiká. Otvára tým tému súčasnej interpretácie klasických textov.
Na jednej strane je problematika prekladov, ako aj cenzúra v postkomunistických krajinách, kde mali silnú politickú rezonanciu napríklad v Rumunsku (George Volceanov: Problémový Shakespeare: politické a obscénne) či v Bulharsku (Boik Sokolov: Bulharské osudy Kupca benátskeho), ako aj v Československu (Eva Kyselová: Romeo a Júlia dvakrát inak). Na druhej strane zase performačný obrat nastavený dnešnou výučbou herectva a režisérstva (Zdenka Pašuthová: ShakExperiment. Shakespeare na VŠMU), ale aj postmodernistické snahy začleniť shakespearovského ducha do dnešného sveta (Anna Křivánková: Shakespeare a manga: Osmá fáze; Daniel Majling: Vulgárnosť alebo od Shakespeara k South Parku).
William Shakespeare vydláždil cestu mnohým divadelníkom a jeho hry sú dodnes interpretované s veľkým záujmom. Ako vraví František Gyarfáš v príspevku Shakespare 21. storočia: „Na pôdoryse starých hier sa odhalí nová súčasnosť.“
