Vyhľadávanie
Preklad Karol Chmel
Drewo a srd 2012
Prekladateľ Karol Chmel ponúka čitateľom 56 básní Branka Čegeca (nar. 1957). Útla knižka je výberom z tvorby tohto chorvátskeho autora a skladá sa z troch častí. Ich názvy korešpondujú s titulmi troch Čegecových básnických zbierok: Melancholická kronika, Temné miesto a Záznamy z pustého jazyka. Vo svojej tvorbe sa prikláňal k deštrukcii klasickej štruktúry básní a jej fragmentarizácii. Všetky texty sú písané voľným veršom a už na prvý pohľad upúta ich forma. Niektoré si zachovávajú strofické usporiadanie, no vo väčšine básní od neho autor upúšťa, a čitateľ tak má pred sebou jednoliaty blok textu. Na začiatku viet zasa nachádzame takmer výlučne malé začiatočné písmeno, čo takisto napomáha k vytváraniu celistvého prúdu obrazov. Autor nám týmto spôsobom umožňuje nahliadnuť do toku vlastných myšlienok a jeho básnický jazyk smeruje ku kreativite a intelektuálnosti. Radenie obrazov a asociácií je často nielen prekvapujúce, ale dokonca absurdné až šokujúce. Čegecova tvorba oplýva bohatosťou intertextových odkazov na diela svetových a chorvátskych spisovateľov, ale vytvára aj asociácie spojené s filozofiou, vedou, hudbou či filmom.
Zo stručných informácií na prebale knihy sa o autorovi dozvedáme, že mu ide o autentickosť, o uvedomenie si vlastných myšlienok, pocitov a dojmov v každom okamihu. Jednou z foriem ich uchopenia a zaznamenania je v Čegecovej tvorbe cestovný denník. Viaceré z básní majú charakter zápiskov z ciest, a tak sa spolu s lyrickým hrdinom ocitáme nielen na rôznych miestach Chorvátska, ale aj na celej zemeguli.
Napriek tomu, že autor tematizuje každodenné motívy, ich stvárnenie nie je všedné a banálne. Nevyhýba sa ani sexualite, využíva ju nielen v náznakoch, ale aj priamo opisuje. Pozornosť čitateľov upútava niekedy až alogickými predstavami, nútiacimi premýšľať, či predsa len medzi nimi neexistuje nejaká súvislosť. Predstavivosť posilňuje aj prebúdzaním rôznych zmyslových vnemov (zrak, hmat, chuť). Vybrané básne predstavujú pestrý pohľad na svet s jeho každodennosťami, ktoré môžeme chápať nielen ako konštatovanie, ale aj ako kritiku.
