Recenzia
Katarína Zitová
29.01.2015

Sie forma – Eva Tomkuliaková

Vlna / Drewo a srd 2014

Debutová básnická zbierka Evy Tomkuliakovej (1982) naznačuje svoju dominantnú tému už názvom a  obálkou. Do titulu autorka umiestnila modifi kovaný literárnovedný termín pre rozprávanie v tretej osobe – no namiesto štylisticky bezpríznakového a  ustáleného on (er) si vybrala slovko ona(sie). Obálka ladená v dvoch farebných odtieňoch – ružovej a ešte ružovejšej – by mohla zvádzať k tomu, že ženská hrdinka, ktorú tak tvrdošijne vytiahla do popredia v názve, bude akási nežná „cukrová bábika“ perfektne napĺňajúca stereotyp „pravej blondínky“. Hneď prvé verše nás však presvedčia o opaku. Tomkuliakovej lyrická hrdinka totiž nezapadá do žiadnej schémy, ktorú narodenie sa do „ružového sveta“ generuje, je v istom zmysle rebelkou, hoci dnes to už určite nie je také ojedinelé gesto (v poézii ani v živote). Je v  prvom rade silná osobnosť, ktorá si uvedomuje, že očakávané úlohy ženy sú spoločenským konštruktom daným zvonka a obmedzujúcim jej individualitu: „malá chodiaca postava s obrysom / medzi obrysom a ňou interval / obrys nekopíroval jej potreby“.Na mušku si berie všetky roviny vnímania ženy v  spoločnosti, od kultu tela a  krásy („ženy zabalzamované / denným a  nočným krémom“), cez psychiku a  budovanie vzťahov s opačným pohlavím, až po rodinné roly ženy, manželstvo a materstvo („materstvom urobí mame radosť / keď sa na ňu pozerá / nepozerá sa na ňu / ale vidí len to / čo by mala byť / normatívne / podľa pravítka / by mala byť matkou“). Nedá sa však povedať, že by všetky úlohy ženy tvrdohlavo a  rozhodne popierala, skôr len s  dávkou irónie a  nadhľadu komentuje svoje názory a konštatuje vlastnú odlišnosť – preto aj nechce byť subjektkou, ale „lyrickou objektkou“. Zbierka je rozdelená do ôsmich častí, každú z nich tvorí sedem kratších segmentov písaných voľným veršom a  netradične zalomených sprava – aj tu vidno Tomkuliakovej túžbu narúšať zaužívané tendencie. Jej výrazové prostriedky sú nepoetické, vecné, zbavené pátosu, viackrát sa jej podarí invenčná hra so slovami trefne vystihujúca realitu: „tvarovanie tela / je pretvarovanie“, no inak nie je vo výraze veľmi radikálna. Nakoniec, podobne ako jej hrdinka v „modrom svete“ mužov – chce mať medzi nimi rovnoprávne postavenie a  byť rešpektovaná ako individuálna bytosť. Rovnako tak možno rešpektovať miesto Evy Tomkuliakovej medzi poetickými debutmi tohto roka.