Recenzia
Anna Goralová
16.01.2012

Siedma vlna - Daniel Glattauer

Bratislava, Tatran 2011
Preklad Eva Melichárková

Nie je nič ťažšie ako po úspechu prvého dielu, založeného na finte, že sa tí dvaja nikdy nestretnú, napísať druhý diel, založený na finte, že sa stretnú. Je to absurdné a komplikované ako tá prvá veta. A predsa to logicky vyplýva z románu, ktorý sa odohráva v e-maile, v jeho správach – a ešte viac v pauzách medzi správami.

Dnes, keď sa ráta len to, čo je materiálne, vrátane lásky, sľubný a tajomný vzťah Emmi a Lea predsa nemôže po nesmiernom úspechu prvého dielu Priateľ do dažďa ostať len tak visieť vo vzduchu!

Dvojica ľudí po tridsiatke žijúcich v čomsi, čo sa dá nazvať vzťahom, sa náhodou zoznámila cez e-mail. Tieto anonymné výmeny právd a výmyslov o sebe nabrali taký spád, že sa nielen čitatelia dožadovali po vydaní knihy nejakého pokračovania. Cítil to asi aj autor a pochopil, že ďalšia kniha už nemôže stáť na úspechu nestretnutia hlavných protagonistov. A tak sa dej rozbehol iným smerom...

Čo sa už len dá vtesnať do mailových správ? poviete si. Všetko! Osamelosť, plachosť, klamstvo, sebaklam, manžel umelec, ktorý svoju hystériu maskuje veľkorysosťou, plaché žieňa, ktoré tak nesmierne túži po láske, že je schopné ísť aj v hlbokej noci na prechádzku, len aby videlo, či sa u jej mailového milého svieti. Deti, ktoré trpia, lebo rodičia klamú, rodičia, ktorí trpia, lebo deti o ich klamstve vedia. Množiace sa poháre whisky, pozvania na kávu, tajné sondovania, či je mailový partner už zrelý... A potom stretnutie. Prvé nedopadne nijako, ale ukáže sa ako potrebné – aby obaja mohli nahryznuté myšlienky ďalej prežúvať, rozvíjať a vo fantázii doťahovať do konca. Od toho stretnutia sa predsa dá odraziť ďalej, filozofovať, či to alebo ono myslel druhý účastník stretnutia ako provokáciu, výzvu či nežnú ponuku.

Leo je muž a Emmi je žena. Muž vyčkáva a opatrne odpovedá na priame otázky, žena, nadskakujúca pri maile od netrpezlivosti, hľadá cestičku, ako sa dostať k mužovej podstate. K ničomu nezaväzujú. Dej graduje akosi nenápadne, akoby mimovoľne, zapletajú sa doň osudy Emminých nevlastných detí, tragédia manželstva zo súcitu, bezradnosť muža, ktorý si chce udržať svoju atraktívnu ženu, bezradnosť ženy, ktorá chce odísť, oslobodiť sa... ale od čoho? A kam sa chce posunúť? Čo očakáva od ďalšieho vzťahu, vybudovaného na písomných základoch?

Siedma vlna je tá, ktorá vás môže posunúť ďalej od brehu, odviezť vás na doske na šíre more, odkiaľ uvidíte iný svet. Len na ňu treba trpezlivo čakať, sedieť pri počítači, a v pravú chvíľu vyštartovať. A to sa nie každému podarí.