Vyhľadávanie
Približovanie vzdialeného
Adam Bžoch
Signály z diaľky
Bratislava, Kalligram 2004
„Veď čím iným by mal byť kritik, než pozorným, rozhľadeným píšucim čitateľom?“ (s. 17)
Výber z článkov a recenzií literárneho vedca, kritika a prekladateľa Adama Bžocha upriamuje pozornosť na najzaujímavejšie tituly prekladovej literatúry, objavujúce sa na našom trhu.
Ako býva v edícii Domino dobrým zvykom, úvod tvorí autorov predhovor, v tomto prípade mimoriadne osobný – uvádza nás do situácie rozdelenia síl v periodikách a pútavo informuje o pôsobení svojich generačných druhov. Následne po predhovore sa v dvadsiatich piatich kapitolách načrtávajú obrysy reflektovaných kníh. Tematická škála je rôznorodá, zastúpení sú autori rôznych jazykových oblastí a národností, estetických východísk, žánrov a koncepcií. Zastúpenie má poézia, román, historická korešpondencia aj drámy a eseje. Pozoruhodnými ukážkami interdisciplinárneho uvažovania sú kapitoly o knižke L. Foldényho Melanchólia, či o Gradive, postave, ktorú vytvoril Freud, vzkriesil Jensen a ktorá dodnes inšpiruje nielen literátov.
Z jednotlivých štúdií sa nám vytvorí dokonale živý obraz súčasnej svetovej, resp. európskej literatúry – od poľskej poézie cez nemecký expresionizmus, francúzsky štrukturalizmus až po autobiografické výpovede európskych intelektuálov. Zoznamuje nás so súčasnými prózami balkánskeho regiónu, ale miesto v jeho knihe patrí aj novým prekladom nie celkom nových kníh, ktoré patria k fondu svetovej literatúry (Virginia Woolfová, Albert Camus, Michail Bulgakov). Vyjadruje sa k problémom všadeprítomným v našom stredoeurópskom regióne, cez prizmu posudzovaného diela znovu interpretuje skutočnosť. Vyjadruje sa k najtragickejším a najvplyvnejším ideológiám 20. storočia, komunizmu a fašizmu, uvažuje nad silou a prítomným obrazom poézie, nad podobami uchopenia ľudského príbehu. Popri reflektovaní konkrétnych diel marginálne mapuje postavenie textov a ich autorov v našom literárnom kontexte, ale aj prekladateľskú a vydavateľskú prax (veľká väčšina titulov je z dielne Kalligramu, menej Aspekt, Petrus a i.). Pri literatúre si teda nevšíma len text samotný, ale aj jeho psychoanalytické, mytologické a estetické východiská a zároveň knižka pre neho vždy pomyselne prekračuje autonómiu textu samého a zaraďuje sa do širšieho kultúrneho kontextu.
Bžochovo písanie, usilujúce sa o emancipáciu kritického uvažovania o zahraničnej literatúre, ponúka autorsky citlivé a fundované a zároveň čitateľsky vďačné náhľady na literatúru. Odporučí a možno aj nahradí lektúru prekladových diel na slovenskom trhu, využíva priestor nielen na hodnotenie konkrétnych diel, ponúka aj príležitosť priblížiť nám texty „z diaľky“, ktoré vysielajú jasné signály inšpiratívneho čítania pre slovenského čitateľa.
Zuzana Ferusová
