Silo - Hugh Howey

Americký autor Hugh Howey (1975) prežil ako námorný kapitán množstvo dobrodružstiev, neraz aj životu nebezpečných. Po tom, ako sa oženil a  usadil, rozhodol sa dobrodružstvá vymýšľať už len na papieri. Je autorom viacerých sci-fi sérií i samostatných knižných titulov. V slovenskom preklade Michala Jedináka vyšiel jeho dystopický román Silo (Ikar 2014).

Dystopia sa definuje ako opak utópie, je v podstate jej veľmi škaredou verziou. Takže ak čítate o zredukovanom ľudstve organizovanom zvláštnymi a neraz násilníckymi pravidlami zväčša v postapokalyptických kulisách, čítate spravidla dystopiu.

Hugh Howey umiestnil ľudstvo pod Zem, do sila. Ide o vertikálne organizovanú štruktúru: „tri rovnaké časti po štyridsaťosem poschodí,“ obalenú betónom – tento sarkofág chráni ľudí pred otráveným vonkajškom, o čo sa postarali takisto ľudia. Zem je otrávená a vhodné životné podmienky sú iba v sile, ktoré poskytne bezpečie a pohodlie všetkým, ktorí sa zbytočne nepýtajú, sklonia hlavu a robia, čo majú, no ak sa nájde niekto, komu niektoré veci nesedia a niektoré odpovede nehrajú, pre toho sa stáva múdro budované silo prefíkaným väzením. A to je podstata rozsiahleho príbehu, románu rozprávaného s epickým duchom a zmyslom pre postupné odhaľovanie tajomstiev priamoúmerným so stupňovaním napätia. Do centra diania sa dostáva silná a neoblomná žena Juliette, ktorú chce starostka sila vymenovať za novú šerifku. Juliette pôsobí na dolných poschodiach, v strojovni – ako šerifka, naopak, by mala pôsobiť hore. Presúvanie po nekonečných schodoch prirodzene zaberá značnú časť deja, rovnako ako neustále pripomienky o ekonomickom narábaní so zdrojmi v obmedzenom priestore. Dôležité je, že Juliette nakoniec zo sila vyhostia a vzhľadom na povedané je vám jasné, čo to asi bude pre ňu znamenať. Lenže! Za týmto výkričníkom sa rozpletá celkom zaujímavé klbko príčin a dôsledkov, je za ním odhodlanie a vzbura, cesta a objavenie súvislostí...

Mikrokozmos knihy Silo je klaustrofobický, no v dôsledkoch dáva čitateľovi priestor na filozofovanie. Najmä nad otázkami organizácie spoločnosti, osobnej slobody a  predovšetkým ekológie. Je to vydarený eko-román, ktorý by si mal prečítať každý, kto si myslí, že človek so svojím pohodlím tu bude navždy! Chcel by som upozorniť aj na ďalší fakt: autor totiž text románu uverejnil prostredníctvom self-publishingu, ktorý je u nás iba v plienkach. No Howeya prirovnávajú v zahraničných médiách k Popoluške: dosiahol totiž obrovský úspech a film by sa mal nakrúcať pod taktovkou Ridleyho Scotta. Ktovie, kto bude u  nás na Slovensku prvý s takýmto výrazným prierazom do knižného diania zo sféry self-publishingu?