Vydavateľstvo Spolku slovenských spiso-
vateľov 2015
Pravdepodobne žiadne slovenské mesto či vi-
nárska oblasť nemá tak kvalitne a veľkoryso
spracovanú publikáciu, zobrazujúcu jej histó-
riu a súčasnosť, ako to spísal publicista a autor
literatúry faktu Pavol Dinka v diele Skalické
búdy. V jeho doterajšej tvorbe dominovali skôr
otázky žurnalistiky,
masmediálnych prob-
lémov a politologické
názory. Možno trochu
v pozadí hlavného
prúdu jeho tvorby sa
ocitli knihy z iného
tematického okru-
hu: pohľady na rodnú
Skalicu a Skaličanov. Vyvrcholením tejto línie
Dinkovho diela je jeho najnovšia (bez zveličenia)
superkniha Skalické búdy s podtitulom Príbehy
o vinohradníkoch a víne.
Publikácia podáva čitateľovi textovú a obrazo-
vú správu o ľuďoch, dorábajúcich lahodný nápoj
z vínnej révy, zoznamuje ho s miestami, kde sa
víno „tvorí“, i s tými, kde sa o ňom medituje. To
všetko je zhrnuté v trojici: vinohrad, pivnica,
búda. Dinkovo rozprávanie nie je iba kladenie
faktu vedľa faktu, lebo to na literatúru faktu
nestačí. On musí rozprávať nielen o faktoch,
ale aj o príbehoch okolo nich: o histórii vína od
čias rímskych légií, ktoré tento nápoj priniesli
do nášho kraja, cez lopotu vo vinohradoch až po
súčasnosť. Dinkov pohľad je občas nostalgický,
občas lyrický, ale to si vyžaduje samotná téma
voňajúca vínom a človečinou a napokon znáso-
bená aj literárnym návratom autora do rodného
kraja. Pavol Dinka píše o víne a vinohradníkoch
so znalosťou, nie povrchne, a tak poskytuje či-
tateľovi vierohodnú správu o duši vína, o duši
Skaličanov, ba i o duši skalických búd s ich ta-
jomstvami, radosťami, a tak trochu i klebetami.
Autor sa stretol s desiatkami vinárov i vinohrad-
níkov (spolu ich bolo 41), pozorne počúval ich
rozprávanie a z fragmentov poskladal mozaiku
príbehov vo viac ako päťstostránkovom diele.
Skalica priťahovala spisovateľov, básnikov,
maliarov, fotografov či iných umelcov. Jedni žili
v tomto meste rubínu a frankovky natrvalo, iní
sa tam prišli nadýchať či napiť sa z pohára inšpi-
rácie. Výsledkom boli diela viažuce sa ku Skalici.
V 60. rokoch 19. storočia tu žili Jozef Ľudovít Ho-
luby, Svetozár Hurban Vajanský a v súčasnosti
zakotvil svoju tvorbu v skalickej pôde spisova-
teľ Jozef Špaček. Skalický rubín je poézia sama
o sebe, no poéziu aj plodí, myslel si už dávnejšie
aj národovec a básnik Bohuslav Tablic. Veršami
nás o tom v súčasnosti presviedča poetka Eva
Fordinálová. A básnik Eugen Vesnin v skalických
búdach vidí katedrály slnečnej poézie, pyramídy
šťastia, baziliky istoty, no vidí ich aj ako labyrinty
humoru a kolotoče lásky. Víno je hudba aj pie-
seň. O tom bol presvedčený operný spevák Janko
Blaho. Skalické piesne nielen spieval, ale bol aj
ich zberateľ. Výtvarnú poéziu vinohradov možno
nájsť v tvorbe akademického maliara Júliusa Ke-
reszku a iných mladších výtvarníkov. Pavol Dinka
nezabudol ani na kapitolu o miestnych ľudových
tradíciách, o folklóre a zvykoch pri rozličných
slávnostiach. Tie boli osladené nielen vínom,
ale aj povestným skalickým trdelníkom a inými
tradičnými jedlami.
Reprezentatívna publikácia Pavla Dinku má
viacero ambícií, no hádam tou najdôležitejšou
je upozorniť verejnosť na celospoločenský výz-
nam vinorodého kraja Skalice a urobiť tak krôčik
k tomu, aby sa skalické búdy, ako ojedinelý slo-
venský fenomén, zapísali do národného kultúr-
neho dedičstva.
