Preklad Igor Navrátil
Vydavateľstvo Slovart 2015
„Predstavovala som si svoj život, ako sa predo mnou rozvetvuje ako ten figovník z poviedky. Na konci každej vetvičky ma lákala nejaká skvelá budúcnosť ako veľká purpurová figa. Jedna figa bol manžel a šťastný domov plný detí, druhá figa bola slávna poetka a tretia slávna profesorka,“ týmto citátom z knihy Sklenený zvon sa začína film o Sylvii Plath (1932 – 1963) z roku 2003. V tom istom filme sa postava Sylvie Plath o tomto románe vyslovila, že ide o dielo napísané pre obživu. Próza je len pre zárobok, skutočnou literatúrou bola pre ňu poé zia. Netušila, že encyklopedisti zaradia Sklenený zvon spolu so zbierkou básní Ariel medzi jej popredné tituly.
Príbeh románu je inšpirovaný životom autorky. Šikovná študentka Esther túži po veľkej kariére, len ešte presne nevie, v akom „biznise“ – chce učiť literatúru? Rozvinúť kariéru poetky, agentky, vydavateľky? Alebo mať rodinu, milujúceho muža, ku ktorému by mohla vzhliadať, a kŕdeľ detí?
Esther je na prelome medzi štúdiom a začiatkom pracovného života, v prvej časti románu opisuje svoje zážitky zo stáže v ženskom časopise v New Yorku. Keď však jej posledné úspešné štipendium skončí, mladá ambiciózna literátka zistí, že „vlastne nie je dobrá v ničom, iba v získavaní štipendií“. Fakt, že nedostane na letnej škole miesto spisovateľky v tvorivej skupine, u nej vyvolá hlbokú depresiu. Celú druhú časť knihy sa z nej Esther snaží dostať. Nakoniec sa jej to podarí aj vďaka mladej psychiatričke.
Plathovej Esther je výnimočná – od ostatných ľudí ju odlišuje spôsob, akým rozmýšľa o svete. Cíti sa byť jeho pozorovateľkou, kým jej priateľky sú aktérkami. Jej reč je ironická, jasná, krásna, zaujímavá a cynická. Na poznámku trochu povýšeneckého študenta medicíny o tom, že báseň je len smietka prachu, Esther-Sylvia odvetila: „To sú aj tie mŕtvoly, čo pitveš. To sú aj tí ľudia, čo si myslíš, že ich liečiš. Sú len prach a prach. Dobrá báseň podľa mňa vydrží oveľa dlhšie, než sto takých ľudí dohromady. Ľudia si ich môžu zapamätať a v duchu opakovať, keď budú nešťastní, keď ich bude niečo bolieť alebo keď nebudú môcť zaspať.“
Román Sklenený zvon vznikol v čase, keď si Sylvia Plath zrejme myslela, že podobne ako jej postava, je aj ona vyliečená z psychických problémov. Žiaľ, nebola, bipolárna porucha a neverný manžel doviedli 30-ročnú spisovateľku k samovražde.
Plath je jednou z najvýznamnejších amerických spisovateliek a, samozrejme, právom. Slovensko muselo čakať na preklad jej do značnej miery autobiografického románu Sklenený zvon (The Bell Jar) vyše 50 rokov. Je teda na mieste dúfať, že s prekladmi jej diel bude vydavateľstvo pokračovať.
