Vyhľadávanie
John Steinbeck: Sladký štvrtok
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008. Preklad Karol Dlouhý
O Nemcoch sa vraví, že sú suchári a Íri zase bitkári. Ak by sme mali záujem študovať tieto vlastnosti zblízka, možno by sme zistili, že za nimi sa skrýva rovnako hlboké, ak nie ešte dramatickejšie prežívanie ako u ostatných národov. Starý otec Johna Steinbecka sa pôvodne volal Johann Adolf Großsteinbeck, až po príchode do USA si zmenil priezvisko. Steinbeckov otec bol úradníkom v Monterey, matka Írka Olive Hamiltonová učiteľkou. Práve ona v ňom vzbudila lásku k literatúre a písaniu. Steinbeck v mladosti ťažko pracoval, lebo peňazí rodina nikdy nemala nazvyš. Univerzitné štúdiá nedokončil, hoci bol nadaným poslucháčom, ale študentský život mu nevyhovoval. Písal ako o život, no jeho prvé práce mu všade odmietli. Život ho bil a on drel, aby zarobil... V rokoch 1940 až 1942 často cestoval s priateľom, morským biológom Edom Rickettom ako pomocník na rozličné expedície. Práve Ed Rickett Steinbecka inšpiroval k stvoreniu svojráznej, večne nespokojnej a hľadajúcej postavy doktora v románoch Na plechárni a Sladký štvrtok.
V roku 1962 dostal John Steinbeck Nobelovu cenu za literatúru, o ktorú sa určite pričinili klasické diela, ako O myšiach a ľuďoch, Rovina Tortilla, Ovocie hnevu, Túlavý autobus či Na východ od raja. Sladký štvrtok ostal v tieni týchto slávnych zväzkov, neobsahuje ho ani slovenské stredoškolské mimočítankové (kedysi označované ako povinné) čítanie. Pritom práve na tomto románe možno dokázať, že filigránsky zvládnuté „malé“ diela sú niekedy životnejšie a účinnejšie ako tie svetovo preslávené. Sladký štvrtok je knižka z prostredia známeho z diela Na plechárni. Zdá sa, že Steinbeck napísal pokračovanie akoby náhodou, pomedzi sledovanie futbalu v televízii a vychladnutú večeru. A pritom je to dokonale zobrazený život malého kalifornského mestečka, ako keby autor stál za záclonou s ďalekohľadom a zázračným načúvacím prístrojom. Pár stručnými ťahmi načrtnuté charaktery postáv, ľahučký akvarel prepletených ľudských vzťahov, údery osudu zo všetkých strán, málo lásky, no veľa priateľstva a súdržnosti medzi skrachovancami, takmer sa žiada parafrázovať: Neznesiteľná ľahkosť bitia.
Steinbeck je geniálny v jednoduchosti. Aj v humore: „Synovec má novú trúbku (…) Vyhnal som ho, nech si na nej cvičí na pláži (…) Nedávno v noci zatrúbil vojenskému remorkéru signál, že prechádza iná loď, a doteraz zisťujú, čo vlastne prešlo (…) Cvičil na pláži a obrátil tú prekliatu trúbku do kanála. Vraj kvôli rezonancii, povedal. Neviem, či je to pravda, ale počul som, že sa vo všetkých okolitých záchodoch rozliehala pieseň Zasa hrmí. Stará pani Somersová si práve dávala klystír. Neverím, že sa naozaj stalo to, čo sa povráva, ale musím už ísť...“ Alebo: „Zle spal a mal sny hubovitého tvaru.“
A vôbec, prečítajte si majstra Steinbecka sami. Ale umyte si predtým ruky. Sladký štvrtok si to zaslúži. A ak sú Nemci a Íri suchári a bitkári, tak aj ja chcem bi(y)ť!
Martin Grbjar
