Vyhľadávanie
Koncom minulého roka sa na pulty kníhkupectiev dostal nový slovenský preklad lyriky nemeckého básnika Johanna Wolfganga Goetheho. Pre širokú čitateľskú verejnosť zostavil prekladateľ Ladislav Šimon, známy i mno hými ďalšími prekladmi nemeckej poézie (Friedrich Hölderlin, Hugo von Hofmannsthal), chronologicky usporiadaný výber Goetheho básní, zahŕňajúci i epigramy, ktoré napísal spolu s Friedrichom Schillerom, či Rímske elégie, ktoré sú v knižnom výbere preložené kompletne. Ako aj sám prekladateľ uviedol, básne obsiahnuté v tomto preklade sú známe, niektoré boli už do slovenčiny preložené v minulosti, iné, a tých je väčšina, sa ešte dosiaľ v slovenskom preklade nevyskytli.
Goethe, ktorého rodáci označujú za „národný majetok“, sa počas svojho života venoval tvorbe v širokospektrálnom zmysle. Začínal písaním anakreontskej poézie, nasledovalo jeho pôsobenie v hnutí Sturm und Drang (počas tohto tvorivého obdobia vznikol román Utrpenie mladého Werthera), potom prišla veľká talianska inšpirácia – cesta do Talianska a s ňou spojené orientovanie sa na antiku a tiež označenie básnika za predstaviteľa Weimarskej klasiky, neskôr spolupráca s F. Schillerom (epigramy Xénie), alúzia na verše perzskej poézie (Západo-východný diván) a vyvrcholením Goetheho celoživotnej tvorby sa stala veršovaná dráma Faust. V Šimonovom preklade je obdobie „talianskej cesty“ zastúpené kompletným a prvým prekladom Rímskych elégií do slovenčiny. Dokončené boli po Goetheho návrate z Talianska do Weimaru, kde sa básnik zamiloval do Christiany Vulpiusovej, neskoršie matky jeho jediného syna. Predstavujú cyklus dvadsiatich erotických básní a v čase ich manifestácie pôsobili prekvapivo i poburujúco zároveň.
Recepcia Goetheho tvorby na Slovensku sa začala ešte za života básnika. Protestantskí seminaristi študujúci teológiu v Jene sa s Goethem dostali do osobného kontaktu v čase, keď už bol uznávaným básnikom. Zmienky o ňom možno nájsť u Kollára, Kuzmányho, u slovenských romantikov, u ktorých zároveň nachádzame i prvé preklady jeho básní. Za nosné preklady možno považovať Hviezdosla vove a potom tie, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. Ako tvrdí i sám Šimon, pre prekladateľov Goetheho lyriky bola často kameňom úrazu nedostatočná znalosť nemeckého jazyka, a teda prekladanie v tandeme, ktorého výsledky boli rôzne. Najnovší slovenský preklad Goetheho básní pochádza z rúk skúseného germanistu a prekladateľa a ponúka Goetheho tak, ako sme ho doteraz ešte nemali možnosť čítať.
