Recenzia
Terézia Struhárová
09.05.2014

Slasť a bôľ - Johann Wolfgang Goethe

Preklad Ladislav ŠimonLiterárna nadácia Studňa 2013

Koncom minulého roka sa na pulty kníhkupectiev dostal nový slovenský preklad lyriky nemeckého básnika Johanna Wolfganga Goetheho. Pre širokú čitateľskú verejnosť zostavil prekladateľ Ladislav Šimon, známy i mno hými ďalšími prekladmi nemeckej poézie (Friedrich Hölderlin, Hugo von Hofmannsthal), chronologicky usporiadaný výber Goetheho básní, zahŕňajúci i epigramy, ktoré napísal spolu s Friedrichom Schillerom, či Rímske elégie, ktoré sú v knižnom výbere preložené kompletne. Ako aj sám prekladateľ uviedol, básne obsiahnuté v tomto preklade sú známe, niektoré boli už do slovenčiny preložené v minulosti, iné, a tých je väčšina, sa ešte dosiaľ v slovenskom preklade nevyskytli.

Goethe, ktorého rodáci označujú za „národný majetok“, sa počas svojho života venoval tvorbe v širokospektrálnom zmysle. Začínal písaním anakreontskej poézie, nasledovalo jeho pôsobenie v hnutí Sturm und Drang (počas tohto tvorivého obdobia vznikol román Utrpenie mladého Werthera), potom prišla veľká talianska inšpirácia – cesta do Talianska a s ňou spojené orientovanie sa na antiku a tiež označenie básnika za predstaviteľa Weimarskej klasiky, neskôr spolupráca s F. Schillerom (epigramy Xénie), alúzia na verše perzskej poézie (Západo-východný diván) a vyvrcholením Goetheho celoživotnej tvorby sa stala veršovaná dráma Faust. V Šimonovom preklade je obdobie „talianskej cesty“ zastúpené kompletným a prvým prekladom Rímskych elégií do slovenčiny. Dokončené boli po Goetheho návrate z Talianska do Weimaru, kde sa básnik zamiloval do Christiany Vulpiusovej, neskoršie matky jeho jediného syna. Predstavujú cyklus dvadsiatich erotických básní a v čase ich manifestácie pôsobili prekvapivo i poburujúco zároveň.

Recepcia Goetheho tvorby na Slovensku sa začala ešte za života básnika. Protestantskí seminaristi študujúci teológiu v Jene sa s Goethem dostali do osobného kontaktu v čase, keď už bol uznávaným básnikom. Zmienky o ňom možno nájsť u Kollára, Kuzmányho, u slovenských romantikov, u ktorých zároveň nachádzame i prvé preklady jeho básní. Za nosné preklady možno považovať Hviezdosla vove a potom tie, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. Ako tvrdí i sám Šimon, pre prekladateľov Goetheho lyriky bola často kameňom úrazu nedostatočná znalosť nemeckého jazyka, a teda prekladanie v tandeme, ktorého výsledky boli rôzne. Najnovší slovenský preklad Goetheho básní pochádza z rúk skúseného germanistu a prekladateľa a ponúka Goetheho tak, ako sme ho doteraz ešte nemali možnosť čítať.