Vyhľadávanie
Buvik 2013
Rozprávky, ako Janko Hraško či Dvanásť mesiačikov, sú pre mnohých z nás nezmazateľne prekryté nostalgiou prameniacou z detstva. To nám v dospelosti môže, ale i nemusí prekážať odhaľovať v nich hodnoty, ktoré sme ako deti neboli schopné objaviť. I mňa k zbierke prerozprávaných rozprávok Slncové dievčatko od Márie Ďuríčkovej pritiahla nostalgia. A za ňou, z horizontu dospelosti, som v jednotlivých textoch našla prostoduchosť, jednoduchosť a skromnosť i dobrotu – kvality často nezlučiteľné s dravým svetom, v ktorom žijem, a práve preto vzácne.
Šestnásť rozprávok nekompromisne nastavuje zrkadlo dnešnej prekomplikovanej životnej realite. Ich jasné kompozičné usporiadanie, jazyková čistota a zároveň významová plnosť neumožňujú do nich vtesnať nič zo súčasného sveta. Každá ponúka magický ucelený priestor, do ktorého sme vpustení s akousi tichou podmienkou, že naša prítomnosť v ňom, jeho intenzívne zakúšanie, nás očistí od všetkého, čo do rozprávkova nepatrí.
Výnimočnosť knižky spočíva v zaradení nielen slovenských, ale aj zahraničných rozprávok (Ukrajina, Poľsko, Nórsko, Grécko…). Čítaním za sebou sa tak odhaľujú jemné, takmer nepoznateľné rozdiely. V čínskej rozprávke Korunka z rosy môžeme spozorovať nuansy exotiky, v ruskej Jarabá sliepočka zvláštne tajomno, no a tie slovenské sú nám prosto blízke ľudovosťou zakorenenou v našej kultúre. Zoceľujú ich ilustrácie Oľgy Bajusovej, ktorej akvarelová maľba s chvejivými, jemne rozpitými okrajmi tento svet ešte viac robí svojbytnejším. Očarujúce, a iste dobre premyslené, je najmä nepravidelné striedanie celostranových ilustrácií, ktoré plnohodnotne „rozprávajú“ príbeh, so statickými fragmentmi, izolovanými postavičkami alebo predmetmi. V súhre so striedaním krátkych a dlhých textov sa tak vytvárajú pre dospeláka oázy na príjemné, uvoľnené zaháľanie a dieťaťu to azda lepšie umožňuje pochopiť funkciu konkrétnej postavy či predmetu v texte.
Odporúčam všetkým deťom bez rozdielu, ale najmä tým dospelým, ktorí sú informačne presýtení.
