Recenzia
Ľubomíra Šimeková
30.12.2009

Slnko nad Edenom - Elizabeth Haranová

Elizabeth Haranová: Slnko nad Edenom

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2009

Preklad Marína Gálisová

Dej romantického príbehu sa odohráva na prelome 19. a 20. storočia v krásnej prírode severného Queenslandu v Austrálii. Jordan Hale sa po rokoch vracia ako bohatý a pekný mladý muž do svojho rodiska na zanedbanú plantáž Eden, kde kedysi jeho otec úspešne pestoval cukrovú trstinu. Nevracia sa len kvôli rodičovskému domu, ktorý medzičasom schátral na nepoznanie, ale chce zistiť pravdu o smrti rodičov a pomstiť ich. Hlavným podozrivým je plantážnik Max Courtland, ktorý zbohatol z nešťastia ostatných plantážnikov a  vykúpil ich plantáže „za babku“, ako aj z práce  Kanakov, otrokov z tichomorských ostrovov, ktorí pracovali u neho v neľudských podmienkach za minimálnu mzdu. Jordan sa potešil, keď po návrate našiel v dome Neba, Kanaka, ktorý roky verne slúžil ešte jeho otcovi. Staralo sa o neho dievča Eve. Jordan začal hľadať spoľahlivých robotníkov na obnovu Edenu, pričom ponúkal rovnakú mzdu bez ohľadu na pôvod. To sa nepáčilo Maxovi. Keď sa roznieslo, že Jordan platí všetkým rovnako a dokonca jedného z Kanakov poveril vykonávaním dohľadu nad ostatnými robotníkmi, začal mu „hádzať polená pod nohy“. Max žil na plantáži vo Willoughby s manželkou a dvoma dcérami Lexiou a Celiou. Ich tretia, najmladšia dcéra Eve odmalička vyrastala u tety a strýka v Sydney, kde bol lepší prístup k lekárskej starostlivosti. Otec sa k Eve nepriznával, hanbil sa za ňu nielen preto, že je zdravotne postihnutá, ale aj pre jej novinové články o utláčaní a diskriminácii Kanakov. Spoločný záujem o zlepšenie postavenia Kanakov Eve a Jordana zblížili a sympatie začali prerastať do lásky...

Max netušil, že Eve býva na Edene, a Jordan netušil, že Eve je dcérou jeho protivníka. To, či sa mladý plantážnik dozvie pravdu o smrti svojich rodičoch a či má láska Jordana a Eve budúcnosť, si prečítajte sami v príbehu o láske, nenávisti a čestnosti. Spríjemní vám dlhé jesenné večery.

Ľubomíra Šimeková