Slnko v znamení jaguára - Fascinujúce príbehy o našich zmysloch

Fascinujúce príbehy o našich zmysloch

Italo Calvino

Slnko v znamení jaguára

Preložila Miroslava Vallová

Bratislava, Drewo a srd 2003

Vďaka vydavateľstvu Drewo a srd sa môžeme komplexnejšie oboznámiť s tvorbou Itala Calvina (1923 - 1985), jedného z najznámejších a najvýraznejších talianskych (aj európskych) spisovateľov druhej polovice 20. storočia. Po tituloch Odkazy tretiemu tisícročiu, Neviditeľné mestá, Palomar, Stromový barón a Nejestvujúci rytier pripravilo vydavateľstvo jednu z jeho najzaujímavejšie koncipovaných próz Slnko v znamení jaguára, ktorá vyšla rok po autorovej smrti (1986).

Oproti pôvodnému autorovmu zámeru napísať súbor piatich poviedok o všetkých zmysloch kniha obsahuje len tri poviedky, a to o čuchu, chuti a sluchu. Aj v tomto zúženom zábere na naše receptory predkladá Calvino sugestívne svedectvo nielen o svojej takmer bezbrehej imaginácii, ale aj o majstrovskom zaobchádzaní so slovom, o schopnosti efektívne kombinovať senzualitu s intelektom.

V hlavných úlohách týchto sofistikovaných, prepracovaných textoch sa ocitajú teda naše zmysly: v úvodnej poviedke Meno, Nos – je to čuch, v druhej, titulnej poviedke – chuť a v tretej Kráľ počúva – je to sluch. V prvej sa prelínajú tri rôzne, do rôzneho času aj prostredia situované príbehy, v ktorých sa nos – čuch stáva hlavným nástrojom (nielen priestorovej) orientácie. Odlišnosti v príbehoch prekrýva čosi spoločné: dôraz na hodnotu “nosa”, na hodnotu pestrej “abecedy čuchu”, rozmanitej lexiky aj syntaxe “čuchového jazyka”, stručne povedané, na hodnotu sveta lákavých, omamných aróm, ale aj zdrvujúcich, desiacich pachov. Dôraz na hodnotu sveta, ktorý sa stráca z nášho čuchového horizontu, zužuje sa na jeden rozmer, pretože aj sám človek sa zjednorozmerňuje.

Titulná poviedka približuje cez majstrovské, dômyselne stavané rozprávačstvo na pozadí vcelku triviálneho manželského dovolenkového príbehu chuťové aspekty. Text je brilantnou analýzou jazykového opojenia a vzrušenia, drobnomaľbou ich jednotlivých podôb obnažuje v nečakaných súvislostiach polozabudnuté chuťové vrstvy sveta. Cesta po exotickej krajine sa pre protagonistov stáva aj cestou do jej kultúrnej minulosti, cestou po stopách dávnej mágie, v ktorej dôležitú úlohu zohrávalo rafinovane dráždivé pôsobenie na chuťové receptory. Objavovanie kláštornej gastronómie, dohady o tajných obradoch, rituálnych hostinách, pri ktorých kňazi preberali na seba funkcie bohov a prijímali ľudské obete, sa v Calvinovom príbehu spája s objavovaním “pokušení”, s rozkrývaním odvrátených stránok ľudskej histórie.

Ríšu zvukov, tichých, sotva zachytiteľných, ale aj ohlušujúcich, spevných a harmonických, ale aj škrípavo disonantných, utišujúco lákavých, ale aj znepokojujúco zákerných, približuje posledná poviedka, v ktorej hlavná postava – kráľ – uchom rozpoznáva prísľuby a ešte viac nástrahy a nebezpečenstvá, ktoré mu hrozia v paláci. V pozadí autor načrtáva príbeh moci: uzurpovanej a ohrozovanej, nad náčrtom príbehu sa však klenie fantastická zvuková stavba. Vonkajší svet akoby sa v tomto texte rozložil na súbory tónov, hlasov, zvukov, nielen palác, ale akoby celý svet sa v Calvinovej próze premenil na zložitý, rafinovane vystavaný zvukový kolos, cez ktorý možno prejsť a ktorý možno spoznať len vtedy, ak sa človek oddá najrôznejším vzdychom, šuchotom, škripotom, štrkotom, nárekom, melódiám, tikotom, rinčaniam, ak sa na túto stavbu napojí zaostreným uchom, ak s ňou splynie do jedného celku…

Calvinova kniha osloví a očarí najmä náročnejšieho čitateľa, ktorý sa podujme nasledovať autora v jeho fantazijnom putovaní svetom bujných zmyslových impulzov. Zážitok z čítania umocňuje aj citlivý, kultivovaný preklad. Skúsená prekladateľka Miroslava Vallová si dobre poradila s náročným textom a ak to môžem posúdiť – hoci bez porovnania s originálom – zvládla nástrahy nielen mnohých špeciálnych (napríklad kulinárnych) termínov, ale aj pretlmočenie jemných pocitových a vnemových nuáns, ktorými je tento text bohato pretkaný.

Etela Farkašová