Vyhľadávanie
Bratislava, Marenčin PT 2011
Po budovateľských, zlatých, normálnych a reálnych prichádzajú roky slobodné. Sériu kníh o jednotlivých dekádach druhej polovice 20. storočia zavŕšil Juraj Šebo knihou s názvom Slobodné 90. roky. Spomeňme ešte jednu knihu Také bolo PKO, kde bývalý bigbiťák zachytil genius loci legendárneho miesta bratislavskej kultúry. Sympatické knihy hrdého Bratislavčana sa tešia mimoriadnej priazni čitateľov. Autorova optika disponuje darom zachytiť atmosféru doby, prináša rôznorodé informácie od životného štýlu a módy, cez umenie až po politiku sprostredkované neštylizovaným jazykom, vďaka čomu sa texty jednoducho a hravo čítajú. Atraktivitu minikroník dotvára bohatý obrazový materiál a vtipné komentáre a myšlienky, napríklad: „Milujem demokraciu, voľnosť a slobodu, kdekoľvek a kedykoľvek. Toto je dôvod, prečo som si zadovážil autostan. Slobodu si nosím so sebou v aute...“
Hlavným zdrojom pri tvorbe knihy bola opäť vlastná autorova pamäť spolu so zápiskami z poznámkových blokov plných výstrižkov, ktoré celý život zbiera a zhromažďuje. Názov prvej kapitoly Goodbye, major Zeman, prichádza Rambo naznačuje leitmotív úvahy o zvratoch a protikladoch striedajúcich sa decénií. Perióda s označením „slobodná“ sa radikálne líši od predchádzajúcich. Socializmus skončil, nová dekáda sršala eufóriou politických zmien a očakávania budúcich udalostí. O čom boli 90. roky? Chronologicky rok po roku rekapituluje udalosti v rozpätí rokov 1991 až 1999, respektíve adresuje čitateľovi mix správ o zmenách v politike, technických novinkách, kultúrnom dianí zo Slovenska, ale i zo sveta, všetko dôsledne podčiarknuté autorovým svojským zmyslom pre humor. Udalosti z domova i zo zahraničia sú popretkávané vlastnými zážitkami a súkromnými historkami. Stať o zásadných premenách v charaktere hlavného mesta uvádza Šebo výstižným citátom Vladimíra Tomčíka: „Špina a odpadky, neochota, závisť, otrasní „čašníci“, mafiánske spôsoby, kšefty úradníkov, premrštené ceny a príšerná architektúra – aj to je Bratislava 90. rokov. Napriek tomu sa čudujem, ako môže niekto nemať rád mesto, v ktorom žije. Pre mňa je to, napriek všetkým svojim nedostatkom, úžasné mesto na sútoku vína a Dunaja.“ Symbolom nekontrolovaného stavebného boomu na území mesta sa stala najmä budova Tatracentra na Hodžovom námestí, rozmachu sa tešilo aj podnikateľské baroko mimo centra mesta s demonštráciou absencie vkusu a rýchlo nadobudnutého imania. Rozprávanie o Bratislave pokračuje pripomenutím si známych tvárí natrvalo zapísaných do zoznamu nezvyčajných osobností nášho mesta, menovite kolportéra Borisa s osobitým hlasom volajúcim Večernííík. Šebo dôsledne a rád mapuje bratislavskú krčmovú scénu, tvrdí, že staré dobré krčmy odolávali novým trendom a fungovali. Iné časom stihol zánik ako v prípade kultovej krčmy Stoka otvorenej v druhej polovici 90. rokov, miesta stretávok rôznorodej spoločnosti, no zväčša študentov neďaleko sídliacej univerzity. Kaviarne a nové podniky prinavrátili mestu nového ducha. Raný kapitalizmus priniesol na začiatku desaťročia fenomén burzy s masami kúpychtivých ľudí. Ako huby po daždi vznikali nové obchody, supermarkety, koncom 90. rokov aj nákupné centrá. Značná časť knihy sa z pochopiteľných dôvodov venuje politickému dianiu, takzvanej pomlčkovej vojne, rozpadu Československa, zakladateľom štátnosti a politickou scénou obdobia „vivat Slovakia“. Na knihe treba oceniť všestrannosť, s akou jej autor vykresľuje desať rokov našich dejín, okrem politiky a ekonomiky, rozoberá kultúrne dianie, či oblasť dnes už zastaraných technických výdobytkov. Idoly amerických teenagerských seriálov, ako napríklad dvojčatá Brendon a Brenda z Beverly Hills 90210, kult chlapčenských skupín, nový špecifický slovník „free-cool-in“ éry, ale aj to, čo sa stalo „out“, tvorí náplň smutno-veselého rozprávania o desaťročí presýtenom zmenami, ktoré na radosť nás všetkých neskončilo avizovaným zánikom sveta. Juraj Šebo pokračuje v tendenciách predošlých dielov v podobe subjektívnej reflexie udalostí s obrovskou dávkou oduševneného zanietenia a vášne pre spracovávanú tematiku. Povedané slovami Rasťa Piška: „Jurajova kniha bilancuje začiatky slobody a robí to s humorom a nadhľadom.“
