Vyhľadávanie
Tajné slobodomurárske dejiny Bratislavy
Katarína Hradská: Slobodomurárske lóže v Bratislave
Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Vydavateľstvo Ivana Štefánika 2005
O málokom pretrváva podnes toľko mýtov, legiend a dohadov, možno aj nedorozumení a pocitov nedôvery, ako o slobodomurárskych lóžach. Nadvihnúť aspoň trochu závoj tohto tajomstva pre širokú verejnosť sa pokúsila Katarína Hradská vo svojej najnovšej knihe Slobodomurárske lóže v Bratislave.
Aby autorka mohla poodhrnúť rúško tajomstiev lóží, musela začať svoj výklad širšie a „od začiatku“. Zoznamuje nás preto aj so staviteľmi veľkolepých stredovekých chrámov i s tradíciou, ktorá má svoj začiatok pri stavbe Šalamúnovho chrámu roku 950 pred n. l. Neponúka nám teda len výklad o bratislavských slobodomurárskych lóžach, ale sprevádza nás dejinami slobodomurárstva najmä v Anglicku, Francúzsku, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Predlitavsku i Zalitavsku, a nakoniec aj na našom území a v Bratislave. Čitateľ od začiatku nadobúda dojem, že vie, prečo je so slobodomurármi spojených toľko záhad, tajomstva, mystiky či priam mystérióznosti. Je si takmer istý, že vie, prečo slobodomurárov považovali skôr za bližších peklu než nebu a nepomohla im pritom ani ich rozsiahla filantropická činnosť. Slobodomurárska zásada mlčanlivosti, ktorú uctievali, kult špecifických obradov a verejnosti nepochopiteľných symbolov i osobitého spôsobu vyjadrovania boli na to priam ako stvorení.
Po staviteľoch sa do lóží prijímali aj aristokrati, duchovní, veľmoži, neskôr učenci, lekári, právnici, konštruktéri, polytechnici, profesori, bankári, továrnici atď. Autorka nás oboznamuje aj s ich náboženskou a rasovou toleranciou, s osvietenskými prvkami v ich koncepcii a s ich cnosťami. Za slobodu vo viere (teda za náboženskú toleranciu, ale v inej interpretácii za náboženskú vlažnosť) a v myslení (vlastne za voľnomyšlienkarstvo) sa im dostalo aj pápežského odsúdenia. Dozvedáme sa však aj o stanovách jednotlivých lóží, ktoré majú svoju výpovednú hodnotu, o počtoch, typoch a prepojeniach jednotlivých lóží, v ktorých je zaujímavá aj jazyková otázka. V skorších lóžach bola na našom území komunikačným jazykom latinčina, neskôr nemčina, maďarčina, slovenčina a čeština, často sa však pestovala viacjazyčnosť. Dozvedáme sa, čo to všetko znamenalo byť členom lóže, ako to bolo s konfesionálnou otázkou lóží: sprvoti Židia do nich nemali prístup, neskôr však vznikli aj čisto židovské lóže. O to ľahšie sa potom roku 1938 likvidovali, o to ľahšie sa šíril názor, že lóže sú žido-boľševickou záležitosťou, v čom zohrala svoju významnú úlohu aj súdobá tlač.
Autorka ukazuje, že sa nikdy nepotvrdilo, že by slobodomurári vyvíjali nejakú deštruktívnu činnosť proti štátu a nie je pravda ani to, že stáli na čele politiky: politici sa dostali do lóží len výnimočne, veď lóže boli podľa stanov lóže apolitické... Napokon nie je nezaujímavé ani čítanie o donátorstvách (židovská lóža Fides pred svojím neodvratným zánikom darovala najväčší podiel majetku Matici slovenskej), ale ani o habaní majetku lóží, na ktorom sa roku 1938 priživila najmä Hlinkova garda.
Autorka preskúmala mnoho archívov, vrátane policajných hlásení. Treba jej poďakovať za túto prácu. Čitateľ po prečítaní knihy bude mať však aj tak pocit, že stále ešte jestvuje okolo slobodomurárskych lóží (aj v Bratislave) príliš mnoho otvorených otázok.
Slavomír Ondrejovič
