Vyhľadávanie
Väzby medzi slovenským a chorvátskym národom nie sú veľmi reflektované. A to nielen v časoch, keď ani jeden z nich netušil, že by sa za národ mohol označiť. Obchádzané sú aj dnes, z pohľadu synchrónneho. Azda práve preto po téme historických a kultúrnych vzťahov týchto dvoch národov siahol odborník na históriu stredoveku – profesor Matúš Kučera, prvý veľvyslanec Slovenskej republiky v Chorvátsku, vo svojej knihe Slováci a Chorváti (Historické a kultúrne vzťahy) (Post Scriptum 2013). Kučera je jedným z mála ľudí schopných kompetentne analyzovať spätosť Slovákov a Chorvátov v procese dejín. A že je o čom písať, o tom nech svedčí prostý údaj: Slovensko s Chorvátskom nespája len povedomie o slovanskom jazykovom základe, nie sme si blízki len počtom obyvateľov, ale vyše osem storočí sme žili v spoločnom štáte. Pravda, nebol to štát k obom národom rovnako ústretový v každej etape dejín. Napriek rôznym peripetiám Slováci obohacovali Chorvátov spôsobmi, ktoré by sme azda ani nečakali. Ako uvádza aj pútavé rozprávanie Matúša Kučeru, už prvé vlastné mince Chorvátov razené Kolomanom I. mali motív nám známeho dvojkríža. A nie náhodou, keďže práve tento výsostný znak Nitrianskeho kniežatstva odkazoval na počiatky panovania nielen samotného Kolomana, ale aj jeho otca Ondreja II. Chorváti sa k minciam dodnes hrdo hlásia a na označenie svojej meny používajú jej pôvodný názov – kuna.
Najmä vďaka meruôsmym rokom vieme, že chorvátske územie malo v rámci Uhorska osobitý status. Jeho počiatok, legendami opradený dokument Pacta conventa, rozoberá Kučera triezvo, nevezie sa na vlne romantizujúceho pátosu. Podobne zdržanlivo, ale nie bez zaujatia (či skôr vášne pre históriu) hodnotí aj pôsobenie známych osobností našich spoločných dejín. Stačí spomenúť grófa Zrínskeho – raz si ho v národoveckom nadšení privlastňujeme my, raz oni – aby sme mohli vedno s Matúšom Kučerom zniesť čitateľa z ódickej sféry rozprávania o našich (spoločných) dejinách k jeho objektívnejšej, možno oveľa napínavejšej, sfére: k poznaniu, že slovensko-chorvátske dejiny sa nedajú oddeliť, prepletajú sa rovnako, ako sa prepletajú dejinné príbehy každého národa, ktorý v priebehu storočí vzišiel z Uhorského kráľovstva a prihlásil sa o svoje svojbytné miesto vo svete. Keďže slovensko-chorvátske vzťahy sú dnes témou aktuálnou, najnovšia práca Matúša Kučeru vnáša do diskusie o nich zásadné stanovisko. Súčasne ponúka vynikajúcu východiskovú pozíciu ku korektnému výskumu vzájomných väzieb aj v rokoch z pohľadu dejín nedávnych – národnosocialistických a komunistických. Mnohé z udalostí týchto čias sa dajú pochopiť vďaka poznaniu slovensko-chorvátskych dejín do zániku Uhorského kráľovstva.
