Ďalší zväzok edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov pod názvom Slováci a druhá svetová vojna (Literárne informačné centrum 2015) napísal autorský kolektív vedený Jaroslavou Roguľovou pod editorskou taktovkou Pavla Dvořáka. Obsahom tohto dielu je komplexný pohľad na zložité obdobie budovania základov nového štátu v tieni druhej svetovej vojny. Veď od vzniku Slovenskej republiky (14. marec 1939) až po začiatok vojny (1. september 1939) prešlo iba niekoľko mesiacov. V týchto napätých rokoch sa konštituovali viaceré orgány štátnej správy, prebiehala reforma školstva, vznikali nové kultúrne inštitúcie a podobne. Okrem kladov sa ukázala aj (nedobrovoľná?) politická závislosť Slovenska od Nemeckej ríše a priznanie sa k ideologickému vzoru – národnému socializmu. Publikácia má podobnú štruktúru ako predošlé knihy „prameňov“. Pred každou z desiatich kapitol sa nachádza úvod do problematiky a po ňom nasledujú jednotlivé časti ilustrujúce udalosti a vznikajúce problémy doplnené citáciami dokumentov. V závere nájdeme textové prílohy i obrazovú prílohu z hospodárskeho, civilného či kultúrneho života Slovenska.
Situácia Slovenska sa prudko zmenila po 1. septembri 1939, keď nemecká armáda zaútočila na Poľsko a s ňou sa dostala do vojnovej paľby aj slovenská armáda dúfajúc, že si od Poliakov vydobyje územia, o ktoré Slovensko prišlo v dvadsiatych rokoch. Slováci sa počas vojny dostali do paradoxnej pozície. Časť regulárnej slovenskej armády bojovala po boku Nemcov proti Sovietskemu zväzu a druhá časť Slovákov sa organizovala v Anglicku, Francúzsku a napokon aj v Sovietskom zväze v protifašistickom odboji.
Publikácia si všíma aj život na Slovensku počas vojny, keď sme na našom území síce nemali nemeckú armádu, ale stovky nemeckých poradcov „beraterov,“ ktorí v úzadí držali kormidlo štátu a dozerali, aby sa Slovensko neodchyľovalo od národného socializmu. Hlavní predstavitelia Slovenského štátu si to uvedomovali a snažili sa našim „ochrancom“ pomáhať v každej oblasti (napríklad aj pri prijatí zákona o vysťahovaní Židov či skonfiškovania ich majetku). Na druhej strane dokumenty poukazujú aj na sociálnu politiku štátu, starostlivosť o rodinu a zamedzenie sociálnych dávok ľuďom, ktorí odmietajú pracovať… Vláda zaznamenala v rokoch 1939 – 1944 viaceré úspechy, ako dobudovanie základných kultúrnych inštitúcií a rozvoj existujúcich (Slovenská akadémia vied a umení, Matica slovenská). Nastal rozmach mladej slovenskej literatúry, nárast čitateľov a slovenských kníh. Z výtvarného umenia publikácia spomína Jána Mudrocha, Jozefa Kostku a Vincenta Hložníka ako predstaviteľov „nového“ umenia. Ani opera a opereta nezostali stáť bokom a v ich repertoári boli dovtedy prevládajúce české tituly nahradené slovenskými. Neslávnu kapitolu o perzekúciách Židov publikácia ilustruje napríklad na žiadosti obyvateľov Šágu (dnes Sasinkovo) o odobranie majetku miestnemu statkárovi Židovi a o jeho rozdelenie či darovanie obci. Nechýba ani zmienka o zaisťovacích táboroch v Seredi, Novákoch či Ilave. Záverečné kapitoly knihy sa dotýkajú SNP, oslobodzovania Slovenska, bojov pri Dukle až po oslobodenie Slovenska Červenou armádou a príslušníkmi Čsl. armádneho zboru. Autori dokumentujú aj zánik Slovenskej republiky (8. mája 1945) a vyčísľujú škody, ktoré vojna na Slovensku spôsobila.
Publikácia plná dobových dokumentov opäť ukazuje potrebu hlbšieho pohľadu na našu minulosť a nutnosť rozšíriť náš obzor nielen o nové poznatky, ale aj pochopenie súvislostí z nedávnej doby.
