Slováci a Maďari. Čo nám Maďari ukradli - Milan Ivanka, Maďarizácia. Obraz slovenského utrpenia - Karel Kálal - Ku koreňom sporov

Karel Kálal

Ku koreňom sporov

Milan Ivanka

Slováci a Maďari. Čo nám Maďari ukradli

Karel Kálal

Maďarizácia. Obraz slovenského utrpenia

Eko-konzult 2006

Takmer pred sto rokmi, v roku 1910 napísal advokát a politik Dr. Milan Ivanka „politicko-historickú“ úvahu Slováci a Maďari. A ešte o dva roky skôr, roku 1908 vznikla práca českého učiteľa a propagátora kultúrneho zblíženia Čechov a Slovákov Karola Kálala Maďarizácia. Po viacerých predvojnových a povojnových časopiseckých a knižných vydaniach vychádzajú obe tieto rozsahom útle dielka opäť knižne vo vydavateľstve Eko-konzult (Bratislava 2006). Na slovenský knižný trh  prichádzajú práve v čase, keď sa téma slovensko-maďarských vzťahov a vzájomného neporozumenia stáva nanovo aktuálnou.

Práve o historických zdrojoch tohto neporozumenia nájde čitateľ v oboch prácach množstvo faktov – najmä z obdobia zostrenej maďarizácie po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867, ktoré možno v súlade s podtitulom Kálalovej knihy naozaj vnímať ako „obraz slovenského utrpenia“, počas ktorého násilné presadzovanie maďarskej štátnej idey malo zničujúci dopad najmä na národné školstvo. „V šestnástich slovenských stoliciach je asi 33 gymnázií, 6 reálok, 16 učiteľských ústavov, 4 právnické akadémie, 14 teologických ústavov, 143 odborných škôl – všetko úplne maďarské,“ píše Kálal v kapitole Školy a uvádza, že „žiaci sú pre slovenské slovo, aj keď vyslovené v súkromí, trestaní a za najmenšie národné prejavy aj vylučovaní“. Podobný obraz poskytovali aj iné oblasti verejného života na Slovensku. V záverečnej kapitole Čo robiť? Kálal dospieva k presvedčeniu, že po vytriezvení z maďarizačného ošiaľu Maďari pochopia, že „národy majú inú úlohu, než je násilie“.

Ivankova práca sa viac ako aktuálnymi krivdami zaoberá históriu spolužitia oboch etník v Uhorsku od čias príchodu starých Maďarov do podunajského priestoru a na porovnávaní slov z oblasti agrárnej kultúry, ale i oblasti hospodárstva ukazuje silný a trvalý prienik slovenských výrazov a pomenovaní do maďarského jazyka. Zaujímavá, i keď s odstupom času už sporne vnímaná je kapitola o slovenskom pôvode L. Kossutha, S. Petöfiho, I. Madácha a ďalších početných maďarských osobností. Autor to chápe ako istú formu „krádeže“ a jeho cieľom (v čase vzniku opodstatneným) je ukázať, že Slováci boli a sú v Uhorsku rovnocenným, historicky, kultúrne i duchovne rovnako vyspelým národom ako Maďari.

V dvadsiatom storočí sa vo vzájomných vzťahoch navrstvili nové historické „krivdy“ (Trianon, Viedenská arbitráž a okupácia južného Slovenska, Benešove dekréty a odsun maďarského obyvateľstva „za Dunaj“) a dodnes sťažujú proces vzájomného historického vyrovnania. O hlbokých koreňoch toho, čo nás zatiaľ skôr rozdeľuje, hovoria aj tieto dve knihy. Vznikli ešte na začiatku minulého storočia, ale aj dnes môžu slúžiť ako zdroj poznania a poučenia – pravda, len pre tých, ktorí sú schopní z histórie sa poučiť.

Anton Baláž