V histórii slovenského národa jestvuje viacero období, ktoré nepriaznivo vplývali na jeho sociálny, kultúrny či duchovný rozvoj. Jedno z najťažších období v našich dejinách nastalo po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867. V tých časoch sa posilnila centralizácia Uhorska, manifestovaná viacerými negatívnymi javmi. Tým najhorším bola bezbrehá maďarizácia nemaďarských národov, ktorá sa prejavila zákazom vyučovania materinského jazyka, jeho používaním v administratívnom styku a pod. Tieto faktory mali negatívny vplyv na rozvoj národných elít, na národné povedomie Slovákov, na možnosť získať vyššie vzdelanie v slovenskom jazyku… Vláda vyvíjala tlak na pomaďarčovanie slovenských priezvisk, najmä u štátnych zamestnancov. K duchovnému útlaku sa pridala bieda, ktorá vyvolala vlnu vysťahovalectva, najmä do USA.
Publikácia Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (Literárne informačné centrum), pod ktorú sa podpísal deväťčlenný kolektív historikov na čele s Dušanom Kováčom, je zasväteným obrazom práve tých čias ohraničených rokmi 1867 – 1914. Napriek neslobode jestvovali v Uhorsku sily, pre ktoré vymanenie sa spod maďarského útlaku bolo krédom. Už po zákone o rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa ozvali hlasy, ktoré sa voči nemu stavali kriticky. Jozef Miloslav Hurban v Pešťbudínskych vedomostiach z roku 1868 uverejnil sériu článkov o nemorálnosti tohto zákona. Trpká bola aj cesta k vzniku Tatra banky, ako o tom svedčí zápisnica jednej z prvých porád z januára 1884. Jednotlivé časti publikácie sa dotýkajú hospodárskeho vývoja, spoločenského života, kultúrnej a vedeckej aktivity v tých časoch, vývoja politického či historického myslenia a pokusov o slovenský politický program. Autori nezabudli ani na nové politické prúdy víriace vodu v Uhorsku (ľudové hnutie, hlasisti, prúdisti či slovenská sociálna demokracia). Pred prvou svetovou vojnou silnel slovenský odpor voči maďarizácii, najmä proti Apponyiho zákonom, ktoré presadzovali vzdelávanie detí v maďarskom jazyku už od tretieho roku života. Autori si všimli tragédiu v Černovej, založenie Slovenskej ligy v Amerike i rozhodnutie založiť Slovenskú národnú radu v máji roku 1914. Iniciátorom bol Vavro Šrobár, podporili ho Milan Hodža a Matúš Dula. Andrej Hlinka ako predseda Slovenskej ľudovej strany poslal list so súhlasom na zriadenie SNR. Vypuknutie vojny tomuto aktu zabránilo, no SNR sa napokon ustanovila na jej konci.
Publikácia Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní má dvanásť ucelených častí, ktoré okrem úvodnej štúdie obsahujú veľa dokumentačného materiálu (dobové články, zápisnice z porád, volebné programy, prejavy a pod.), podčiarkujúceho poslanie edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, ktoré edituje Literárne informačné centrum.
