Recenzia
26.09.2008

Slovák nepotrebuje viagru - Berco Trnavec - Satirické serpentíny

Satirické serpentíny

Satirické serpentíny

Berco Trnavec: Slovák nepotrebuje viagru

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008

  Popredný slovenský satirik Berco Trnavec ponúka svojou najnovšou knihou, ako je už preňho typické, nápadne a nápadito pestrý súbor postrehov z najrozmanitejších oblastí života. Zaznamenáva ich v krátkych literárnych humoristicko-satirických žánroch, ako je aforizmus, epigram, bájka, fejtón, poviedka a skeč. Spoločným menovateľom je Slovensko, serpentíny jeho súčasnosti. Podľa autora: „Všetci sme si rovní, ibaže stojíme u nás vo veľmi členitom teréne. Opätovne sa stretávame s axiomatickými výtvormi Berca Trnavca, prenikajúcimi do podstaty bláznivej komédie zvanej civilizácia, tentoraz v súradniciach nášho územia. Ťažko vybrať spomedzi perál i razantných brokov aforizmov: „Všetci podpaľači fasujú fakle vo výdajni pre nosičov pochodní“, alebo z veršovaných útvarov: „Umelci stoja, trapas klíči, medailí niet, posledných päť udelili si trpaslíci!“ Všetko tu nádherne klape, rytmus až láka ku skandovaniu, rýmy pevne sadli a pointa sama je na medailu. Takýchto vydarených epigramov je tu neúrekom. Autora treba pochváliť i za to, že sa venuje aj neprávom zaznávanému    žánru bájky: „Biela Vrana chodila každý deň ku kaderníčke a dávala si čierny preliv, aby mala ľahší život!“ A z bájky Pravdivý príbeh o vrane, líške a syre si odnesieme dobrú radu do života, ak z neho máme ešte hodný kus pred sebou: „Ak chceš v živote čosi dosiahnuť, nezačni sa ruvať, ale hľaď splesnivieť!

  Ťažiskom knihy je však zámerný, chystaný comeback, návrat Berca Trnavca k preňho pôvodným, jemu najbližším textom – humoristicko-satirickým poviedkam, s prienikom do poetiky absurdna s čiernym humorom v hraničných situáciách odhaľujúcich deformácie v oblasti spoločenskej morálky. V poviedke Pitva obnažuje absurditu byrokracie, bigotné ľpenie na splnení absurdného príkazu akejsi autority, v tomto prípade príkazu odviezť živého do pitevne. Živý ani napriek enormnému úsiliu nedokáže dokázať svoju živosť. Verím, že aj Mrožek by uznanlivo pokýval hlavou nad týmto príbehom. Šťastné, no nie náhodné, je tu stretnutie autorových textov s ilustráciami Boba Perneckého, rezonujúcimi s duchom knihy.

  Ako aforista závidím Trnavcovi najmä tento aforizmus: „Najväčší hrdina dokáže obetovať aj celý vlastný národ!“ A z čoho vznikol originálny názov knihy? Odpoveď nájdete v útrobách knihy. Dajte sa prekvapiť!

Milan Kenda