Vyhľadávanie
Levice, KK Bagala 2011
Môže sa z rapového hudobného albumu stať básnická zbierka? Hneď dva takéto súbory textov nám ponúka známy slovenský raper Bene vo svojom knižnom debute Slovenčina pre samoukov / Spam poetry. Útla, sympatická knižka, ktorá sa pohodlne zmestí do vrecka a dá sa čítať z oboch strán, obsahuje texty z jeho vlaňajšieho albumu a tiež texty, ktoré boli napísané až po tom, ako rapera oslovil Koloman Kertész Bagala s ponukou vydať knihu. A hoci pravdepodobne nemali ambíciu stať sa „básňami“ v pravom zmysle slova, určité básnické kvality sa Benemu rozhodne nedajú uprieť.
Prvá zbierka je pomenovaná ako autodidaktická jazyková príručka určená záujemcom o štúdium slovenčiny. Dobre teda, nechajme sa poučiť, ako to na Slovensku chodí: rezignovaní cestujúci preplneného vlaku už nedúfajú v nejakú zmenu k lepšiemu, chcú sa jednoducho iba pretĺcť životom; v politických kruhoch je pravda nechceným „bonusom“ medzi „drístami“; vzťahy dokážeme nadviazať aj zrušiť jediným kliknutím a najlepšie je „nevyčnievať z davu, lebo by mohli vypísať odmenu na tvoju hlavu“. Bene si vyberá námety pre svoje texty z často až banálnej každodennosti, no má schopnosť pomenovať veci výstižne a priamo. Áno, často aj nepríjemne, niekedy vulgárne, ale vždy ironicky a s nadhľadom. Po umeleckej stránke mu na to najčastejšie slúžia absolútne rýmy a hry s významami slov: „a niektorí vyzerajú, jak by tam sedeli odnepamäti, / asi preto, že tam už sedia odnepamäti / a pritom by už mali sedieť odnepamäti“.
V ironickom odkrývaní našich každodenných zlyhaní pokračuje Bene aj v druhej zbierke, či časti knihy Spam poetry. A tak má každý „slušný“ občan ešte aj svoju druhú, temnú stránku, ktorá nenávidí akúkoľvek národnostnú či rasovú odlišnosť; príležitostné vzťahy sú iba prostriedkom na to, ako nezostať úplne sám a v tej najlepšej predstave budúcnosti sa všetci vidíme za všade rovnakým bielym plotom, spokojní s naším zvyčajným stereotypom a žijúci absolútne nudný život, snažiac sa nemyslieť na to, „že holden caulfield by nám všetkým napľul do ksichtu“. Hm, to nie je práve najradostnejšia vízia... Možno aj preto je zastrešená názvom pre nevyžiadanú mailovú poštu, ktorú väčšinou nekompromisne mažeme. No hoci je táto zbierka o niečo slabšia ako predošlá, určite si nezaslúži byť zmazaná...
Bene v úvode k svojmu knižnému debutu prezrádza, že súhlasil s jeho vydaním len preto, aby priaznivci hiphopu mali dôvod kúpiť si poličku. Jeho texty však majú čo povedať aj tým, ktorí hiphop nepovažujú práve za svoj životný štýl. Musia len chcieť počúvať. Preto som si istá, že táto kniha si nájde miesto aj na mnohých iných, „už existujúcich“ poličkách.
