Vyhľadávanie
Hana Gregorová: Slovenka pri knihe
Bratislava, Aspekt 2007
Moja obľúbená spisovateľka Virginia Wooolfová poukazovala na význam literárnej tradície pre tvorbu ďalších generácií, najmä v súvislosti so ženskou tradíciou. Bez tradície ženského písania, bez predchodkýň, písala Woolfová, si oveľa ťažšie preráža cestu každá ďalšia generácia spisovateliek, oveľa ťažšie hľadá svoju identitu, utvára svoje sebavedomie.
O pravdivosti Woolfovej myšlienok ma utvrdzuje vlastná skúsenosť, viem, aké dôležité pre mňa je, že aj v slovenskej literatúre existuje ženská spisovateľská tradícia, že sme mali autorky, ako Elena Maróthy-Šoltésová, Terézia Vansová, Timrava, Ľudmila Podjavorinská – alebo napríklad aj Hana Gregorová. Všetky cítili potrebu nazrieť „znútra“ predovšetkým do ženskej skúsenosti, opisovať najmä ženské situácie a osudy. Posledná z nich najradikálnejšie vystupovala za práva žien na vzdelanie, profesionálnu sebarealizáciu, za rovnoprávnosť vo verejnej aj súkromnej sfére. Nebála sa vykročiť za ustálené hranice konvencií a dožadovať sa pre ženu aj ďalších práv (ekonomická nezávislosť, rovnocennosť v manželstve) a riskovať v tradičnom prostredí (predovšetkým martinskom, kde vyrastala a aj neskôr začas žila) svoje meno a spoločenskú pozíciu.
Neprekvapuje teda, že Záujmové združenie Aspekt otvorilo novú edíciu „čítaniek“ z tvorby starších autoriek práve čítankou z diela Hany Gregorovej. Editorky Jana Cviková a Jana Juráňová ju zostavili tak, aby v nej predstavili rôzne žánre a texty z rôznych období Gregorovej tvorby. A tak po úvodných slovách spisovateľkinej dcéry Dagmar Gregorovej-Prášilovej, sa Hana Gregorová prihovára súčasníkom autobiografickými Spomienkami na detstvo, mladosť, manželstvo so spisovateľom Jozefom Gregorom Tajovským, svoju cestu k literatúre a k verejnému pôsobeniu orientovanému najmä na problematiku slovenskej ženy. Ďalšiu časť tvoria dojmy a črty z ciest (O Korzike a o Xantipe), úryvok z knihy Ženy (poviedka Žiarlivý), ukážky z publicistiky o našom ženskom spisovateľskom trojhviezdí: Šoltésovej, Vansovej a Timrave. Pozornosť si zasluhujú aj texty o Gregorovej názoroch na feminizmus, na postavenie žien a ich zástoj v spoločnosti, či v boji za mier. Napokon nám Čítanka ponúka stretnutie s azda najzaujímavejšou a najvýznamnejšou prácou tejto spisovateľky Slovenka pri krbe a knihe. Knihu uzatvára výberová bibliografia Hany Gregorovej.
Obmedzím sa len na niekoľko poznámok k otázkam, ktoré spisovateľka opakovane tematizovala. Vychádzajúc z osobnej skúsenosti si Gregorová ako veľkú nespravodlivosť vtedajšej spoločnosti uvedomovala sťažený prístup dievčat a žien k solídnemu vzdelaniu, zdôrazňovala jeho nesmierny význam pre utváranie samostatne mysliacej osobnosti, kritizovala spôsoby výchovy, ktoré ženy odsudzovali k pozícii pasívnych, nesamostatných a závislých bytostí.
Z viacerých textov sa dozvedáme o neradostnej situácii nášho národa v časoch monarchie, o maďarizačných tlakoch, ale aj o spisovateľkinom zástoji v obrane národných práv, o jej aktivitách podporujúcich národné uvedomenie, či o jej spolupráci s českými ženami-literátkami, feministkami, o jej vystúpeniach na medzinárodnom fóre… Nemožno nespomenúť sugestívne opisy augustových slávností v Martine, ktoré sa konali ako valné zhromaždenie Muzeálnej spoločnosti a kam prichádzala národne uvedomelá slovenská inteligencia. Zachytila martinskú atmosféru, entuziazmus, ducha spolupatričnosti, spojenectva v zápase o národné práva…
Kniha sprostredkúva dôležité dobové kultúrne udalosti, na ktorých sa podieľala neskôr – už ako známa spisovateľka a kultúrna dejateľka (napr. založenie Umeleckej besedy), jej účinkovanie v Solidarite, pri organizovaní rôznych podujatí, manifestov vyjadrujúcich ľavicové postoje (streľba v Košútoch). Cenné sú aj opisy osobných kontaktov s významnými postavami slovenskej a českej kultúry (zmienim sa napr. o J. Jesenskom, V. Clementisovi, J. Lajčiakovi, Vajanskom, T. Milkinovi, samozrejme, že medzi týmito postavami boli Šoltésová, Vansová, Podjavorinská, ďalej V. Hurban, M. Mitrovský, I. Hálek, J. Hušková, A. Novák, K. Teige, F. X. Šalda, R. Svobodová, F. Plamínková, A. Marie Tilschová a ďalší).
Čítanka Slovenka pri knihe približuje osobnosť ženy, ktorá sa napriek nepriaznivým pomerom začlenila do pokrokového európskeho prúdu myslenia: nepochybne bola jednou z tých, ktorí u nás otvárali okná do sveta.
Etela Farkašová
