Vyhľadávanie
Poľudštená teória
Juraj Furdík
Slovenská slovotvorba (teória, opis, cvičenia)
Prešov, Náuka 2004
Hoci slovotvorba ako súčasť lexikologickej oblasti jazykovedného výskumu má na Slovensku dlhú tradíciu (J. Horecký, K. Buzássyová, J. Furdík), na monografické spracovanie teoretických i praktických otázok slovotvorného systému čakala jazykovedná i študentská obec niekoľko desiatok rokov (naposledy monografia Slovotvorná sústava slovenčiny J. Horeckého z roku 1959).
Slovenská slovotvorba má ambíciu dôstojne vyplniť biele miesto v jazykovednej literatúre. Kniha vychádza dva roky po smrti autora pod editorskou kuratelou Martina Ološtiaka, ktorý monografiu skoncipoval na základe rukopisných fragmentov a študentských poznámok z prednáškových cyklov a seminárnych cvičení Juraja Furdíka, ktoré zaznievali niekoľko rokov na pôde Filozofickej fakulty v Prešove.
Knižná úprava tohto diela pripomína vydanie Kurzu všeobecnej lingvistiky Ferdinanda de Saussura (1916), no nie je medzi nimi len vonkajšia paralela. V jadre Furdíkovej koncepcie totiž stojí princíp (lexikálnej) motivácie, ktorý sa vysvetľuje a objasňuje v opozícii voči téze o arbitrárnosti. Furdík vlastne obracia Saussurovo tvrdenie a hovorí o absolútnej motivovanosti a relatívnej arbitrárnosti jazykového znaku. Vo furdíkovskej motivačnej typológii patrí centrálne miesto slovotvornej motivácii, ktorá sa chápe ako hybný faktor dynamiky celého slovotvorného systému. Výkladom o slovotvorne motivovaných jednotkách Furdík nadväzuje na svoju monografiu Slovotvorná motivácia a jej jazykové funkcie z roku 1993. Čitateľ tu nájde systematický výklad o formálnej a obsahovej štruktúre slovotvorne motivovanej jednotky. Dôležité a cenné je pre študenta najmä uvedenie pravidiel na stanovenie smeru motivácie, vymedzenie variantnosti slovotvorného základu a formantu, ako aj predstavenie tézy o trojčlennosti obsahovej štruktúry derivatémy, ktorú Furdík rozvíjal a intenzívne rozpracovával v parciálnych štúdiách najmä v posledných rokoch svojej výskumnej práce. Prvá kapitola prináša výklad ďalších parametrov slovotvorného systému – slovotvorných postupov a slovotvorných útvarov s uvedením príkladov, ktorými sa vymedzené definície a výklady ilustrujú.
Didakticko-praktický charakter tretej kapitoly ocenia najmä študenti, ale aj vyučujúci, keďže v nej možno nájsť detailný postup pri praktickej slovotvornej analýze i množstvo cvičení, vzťahujúcich sa na danú problematiku.
Publikácia obsahuje aj zoznam a definície základných derivatologických termínov, spomínaných v predchádzajúcom textovom korpuse, ako aj poznámkový aparát, v ktorom pozorný čitateľ nájde nielen informácie o pôvode a spôsobe zostavenia jednotlivých častí textu. Množstvo zaujímavých postrehov Juraja Furdíka je nielen osviežením tohto textu, ale aj svedectvom o bytostnom zaujatí autora pre výskum a „poľudšťovanie“ sivej teórie vedy.
Vydanie Slovenskej slovotvorby je záslužným činom editora Martina Ološtiaka. Napriek nepriaznivým okolnostiam dokázal zhromaždiť a systematizovať rozptýlený materiál tak, že výsledný tvar diela pôsobí ucelene a koncepčne, čím sa stáva dôležitým kamienkom v mozaike slovenského slovotvorného či širšie lexikologického výskumu.
Martina Ivanová
