Vyhľadávanie
Bratislava, Literárne informačné centrum 2010
Je veľmi dobré, ak ľudia z akademických kruhov majú schopnosť písať aj populárne, a tým spropagovať výsledky svojho bádania podstatne širšej verejnosti. Priekopníkom tohto žánru v slovenskej literatúre je prof. Matúš Kučera a ako sa ukázalo, má v osobe prof. Róberta Letza dôstojného nasledovníka. Obzvlášť by som ocenil edičnú iniciatívu LIC, ktoré okrem publikácií s literárnovedným a literárnohistorickým obsahom vydáva aj veľkú edíciu Prameňov k dejinám Slovenska, ako aj populárne syntézy z dejín Slovenska. Kniha Róberta Letza veľmi plasticky a aj dosť podrobne uvedie čitateľa do danej problematiky. Skutočne, z obsahového hľadiska jej niet čo vyčítať. Pri mapovaní daného historického obdobia autor nevynechal nijaký významnejší fakt či udalosť z opisovaného vyše dvadsaťročia na Slovensku. Kniha je štruktúrovaná do dvoch hláv, pričom v prvej sa venuje domácemu a zahraničnému odboju, légiám a všeobecne všetkému, čo nakoniec viedlo k vzniku ČSR a veľmi plasticky vyjadruje aj okolnosti začlenenia Slovenska do nového štátneho útvaru. V tejto časti sa autor zaoberá súperením rôznych koncepcií exilových politikov Masaryka, Beneša, Štefánika, ale aj Düricha, Kramářa a pod. Autor sa podrobne venuje vývoju názorov na federalizáciu Uhorska, spomenul aj zástoj Hodžu v tzv. Belvederskej skupine, ale aj pôsobenie Šrobára, hlasistov či Andreja Hlinku. V druhej hlave sa Letz venuje obdobiu ČSR, pričom kniha sa končí v posledných dňoch kritického roku 1938, keď sa dvadsaťročný boj o autonómiu podarilo úspešne zavŕšiť. Aj obdobie po roku 1918 je opísané veľmi podrobne. Okrem zásadných dejinných udalostí, ako Martinská deklarácia, Tukova aféra, pomery v HSĽS, ale aj v ostatných stranách, Pribinove oslavy, Zvolenská dohoda, formovanie autonomistického bloku autor uvádza aj množstvo iniciatív, ktoré sa nakoniec ani neuskutočnili (Tukov návrh Československej zväzovej republiky, ako aj ďalšie návrhy ústavných zákonov o autonómii Slovenska, ktoré sa nakoniec na rokovanie pražského snemu ani nedostali). Autor niekedy neustriehol rozsah svojich encyklopedických vedomostí daného obdobia a zachádza až do príliš veľkých podrobností, ktoré sú možno zaujímavé, ale pri takejto syntéze možno aj trocha prebytočné (v súvislosti s nepridelením mandátu SNS po voľbách roku 1935 opisuje zložitý prepočet a okolnosti, za akých bola SNS ukrátená o jeden poslanecký mandát)
. Obzvlášť oceňujem, že roku 1938, ktorý bol na udalosti veľmi bohatý, vyčlenil autor samostatnú kapitolu. Ak by som mal túto knihu charakterizovať jednou vetou, je to na slovenské pomery veľmi vydarená syntéza, ktorá dá čitateľovi dosť podrobný, a pritom nezaujatý pohľad na popisované obdobie. Trocha však uvažujem nad tým, kto má byť cieľovou skupinou tejto knihy. Pre širokú verejnosť ide autor predsa len trochu viac do hĺbky a laik sotva dokáže absorbovať podstatnú časť informácii, ktoré mu kniha poskytne. Viem si predstaviť, že táto kniha môže byť ideálnou pomôckou pre študentov histórie, aj keď pri kvalite dnešného univerzitného dorastu (česť výnimkám) kniha presahuje aj ich úroveň. Napriek tomu som rád, že táto kniha vyšla a ak séria populárneho mapovania našich dejín bude pokračovať v ďalších knižných opusoch z tejto edície, môžem to len privítať a tešiť sa na každý nový titul. Nakoniec, ako človek z vydavateľskej branže musím kolegom z LIC pogratulovať k veľmi dobrému editorskému nápadu a verím, že ich snaha je ocenená aj veľkým čitateľským záujmom.
