Recenzia
Peter Mráz
03.09.2013

Slovenské dejíny V - Róbert Letz

Literárne informačné centrum 2012

Prežiť historickú situáciu je možné, na rozdiel od textu umeleckej literatúry (situácie literárnych dejín), len jeden jediný raz: v momente jej diania. Opísať historickú situáciu je a bude ale možné opakovane. Historik sa pri tom môže dostať na šikmú plochu aktuálnych požiadaviek na „správne“ videnie dejín. Rovnako sa pri svojom načrtnutí podôb historickej situácie môže aj nezámerne odchýliť od toho, ako ju prežívali jej súčasníci. Preto si každý autor historiografickej práce musí s pokorou uvedomovať, že ním interpretované dejinné situácie opätovne neprežíva, len ich nazerá optikou, ktorú si aktuálne zvolil. Po prečítaní Slovenských dejín V (Literárne informačné centrum 2012) je zrejmé, že historik Róbert Letz spomínanú pokoru má. Z jeho práce o rokoch 1938 – 1945 vyzdvihneme len dva, na prvý pohľad bezvýznamné, detaily. Tým prvým je zmienka o tom, že v prúde udalostí, ktorými sa dobové Slovensko zmietalo, sa na moment črtala napokon nezrealizovaná možnosť, aby sa vojnová Slovenská republika zmenila na kráľovstvo na čele s Cyrilom, mladším bratom bulharského cára Ferdinanda I. Coburga. Druhým zo spomenutia hodných detailov je zmienka o dvoch príslušníkoch Červenej armády, ktorí oslobodzovali východ Slovenska: jednak o politrukovi sovietskej armády Leonidovi Iľjičovi Brežnevovi, jednak o ťažko zranenom vojakovi Sergejovi Andrejevičovi Gorbačovovi, otcovi posledného najvyššieho straníckeho predstaviteľa Sovietskeho zväzu. Aj z týchto detailov, uvedených Róbertom Letzom, je zrejmé, že osobitne náročnú problematiku života na Slovensku v období rokov 1938 – 1945 nemohol nezvládnuť inak ako bravúrne. Jeho text je komplexným, odborne korektným, čitateľsky pútavým pohľadom do našich dejín.