Recenzia
13.09.2004

Slovenské hrady

 

Karol Kállay

Slovenské hrady

Bratislava, Ikar 2003

Karol Kállay je špičkový fotograf so svetovým renomé a slovenské hrady sú zväčša ruiničky. Každý priemerný Slovák vie, že Karol Kállay je nositeľom medzinárodných cien a Pribinovho kríža I. triedy. Slovenské hrady väčšina Slovákov spravidla vníma ako bizarné legá umiestnené popri cestách na najviditeľnejších a najneschodnejších miestach. Napriek tomu, že ľudoví fantasti, spisovatelia i seriózni znalci slovenských dejín tomuto zvláštnemu dekóru slovenských ciest venovali primeranú pozornosť, zvetrané hradby zostali v hlavách našincov nedostupnou atrakciou, do ktorej neradno vstúpiť, ak nechcete stúpiť do stôp po zriedkavých zvedavcoch, čo si tu odskočili, netušiac, že práve tu na nich príde iná potreba.

Karol Kállay vracia slovenským hradom ich dôstojnosť. Jeho fotografie sa zámerne vyhli dojmom príležitostného pocestného a nasnímali starobylé ruiny a zachované múry a pestované kultúrne pamiatky v naozaj originálnej perspektíve, s láskou a úctou, aká prináleží vzácnym relikviám. Kállay v nich našiel predovšetkým stáročných súpútnikov prírodného priestoru, ktorý výrečne mlčí o svojich dejinách. Väčšina slovenských hradov mala strážne či obranné funkcie. V Kállayovom podaní je ich mlčanie neartikulovanou silou, vyžarujúcou napríklad z asociácie pevnosti, hory a oblohy: noli tangere... naše hrady sú slávou slávnych.

K nezvyčajným fotografickým obrazom treba prirátať nevšednú sondičku do tvorivej metódy fotografa napísanú chápavou manželkou umelca, zasvätenú štúdiu Vladimíra Wagnera o slovenských hradoch a stručnú faktografiu o histórii jednotlivých stavieb, doplnenú mytológiou a povesťológiou Štefana Moravčíka. Príspevky všetkých svedčia o jednom: že zmysel a význam pamätníkov je len a len vecou ľudí, ktorí ich dokážu vnímať.

-ah-