Vyhľadávanie
Svet, kde platia morálne zákony
Kálmán Mikszáth: Slovenskí rodáci
Bratislava, Marenčin PT 2010. Preklad Karol Wlachovský
Ak by sme použili kritériá na určenie autorovej príslušnosti k istému národu používané na identifikáciu starších diel a spisovateľov, Kálmán Mikszáth by pokojne mohol byť aj slovenským autorom. Veď sa narodil na území Slovenska, existujú dôkazy, že slovenčinu ovládal, vo svojich dielach sa venuje téme Slovákov – akurát nepísal po latinsky, ale po maďarsky a žil na konci 19. storočia.
Mikszáth bol však maďarský spisovateľ, sám sa za neho považoval aj to deklaroval. Ale nikto iný sa Slovákom nevenoval tak sústavne a s takou láskou ako práve on. Slováci pre neho predstavovali čarovný svet domova a detstva, do ktorého sa neustále vracal a o jeho morálne princípy sa celý život opieral. Boli to práve Slováci a dobrí Plavci, ktorí mu priniesli úspech a zabezpečili mu kariéru spisovateľa, životné šťastie a rodinnú pohodu. Práve vďaka súboru poviedok Slovenskí rodáci dovtedy neznámy a chudobný novinár dosiahol uznanie kritiky aj záujem čitateľov a popri Jókaim sa stal najväčšou autoritou maďarskej literatúry vôbec. Mikszáth je jednoznačne najprekladanejším maďarským autorom na Slovensku. Jeho čaro neznižuje ani odmietavý postoj dobových slovenských autorít (Škultétyho či Vajanského). Atmosféra jeho diel presiaknutá harmóniou, láskavosťou a vierou v dobro má čo povedať aj ľuďom v dnešnej dobe. Jeho príbehy, kde Slováci a Maďari žijú medzi sebou v pokoji akoby stelesňovali aj dnes fungujúci model pokojného spolunažívania obyčajných ľudí v zmiešaných oblastiach. Preto je mimoriadne aktuálny. Knižka Slovenskí rodáci vychádza v preklade Karola Wlachovského a nadväzuje na súbory poviedok Tvrdé kotrby (2007) a Fešáci (2008).
Slovenskí rodáci – v origináli Tót atyafiak (ešte bez pejoratívnej konotácie etnonyma „Tót“) – už svojím názvom naznačuje, akí sú pre Mikszátha Slováci blízki. Atyafi v doslovnom preklade znamená syn otca, historicky presnejší je však preklad syn môjho otca. Tento výraz používali aj prvé preklady Biblie do maďarčiny na označenie rodovej spolupatričnosti, na vyjadrenie pokrvnej blízkosti.
Na štyri dlhšie prózy Slovenských rodákov nadväzuje 15 kratších poviedok o Dobrých Plavcoch. Príbehy (okrem Slečny zo zlata) sa odohrávajú v dedinskom, prírodnom prostredí obývanom Slovákmi, Plavcami a Maďarmi, vo svete, kde platia prísne morálne zákony, prírodné či božské, ktorých porušenie je základným zdrojom konfliktu v poviedkach. Prózam však absolútne chýba aspekt moralizátorstva alebo akýsi didaktický moment, nepoučujú, nechcú čitateľa vychovávať. Iba konštatujú príčinu a dôsledok činov. Vina a porušenie morálnych zákonov prináša utrpenie, smútok a smrť, narušenie rovnováhy a poriadku, láska a dobro vzťahy harmonizujú a svet sa dostáva do normálnych koľají.
Sám Mikszáth svoje prózy nazýval aj rozprávkami. Naozaj k nim majú veľmi blízko, k tradičným rozprávkam, určeným predovšetkým dospelým, k príbehom, ktoré obsahujú archetypálne modely správania a rozprávajú o porušení zákona, o treste, ktorý v sebe vina nesie, a o spáse, ktorú prináša láska. Reč próz je hovorová, výstavba príbehov často evokuje balady, isté veci sú iba naznačené, dominuje nálada, atmosféra. Dobrým príkladom takejto výstavby textu poviedka Slávny gajdoš Lapaj, keď sa starý samotár ujme nemanželského dieťaťa, ktorého matka spáchala samovraždu. Lapaj aj malé dievčatko si vo vzájomnej láske nájdu životné naplnenie a istotu, ktorá bola zničená vinou rodičov. Podobný princíp sa dá identifikovať vo väčšine próz, iným variantom je Slečna zo zlata, kde sa láska mladých nenaplní a ich životy sa stanú prázdnymi a neplodnými v dôsledku chamtivosti otca a rojčivosti, romantickosti a tvrdohlavosti zaľúbencov.
Často sa Mikszáthovi vyčíta jeho detské alebo detinské, naivné videnie sveta. Jednak sa to dá vysvetliť tým, že cez príbehy o rodákoch sa vrátil do svojej domoviny, kde žil ako dieťa. Zároveň je však Mikszáth oveľa inteligentnejším autorom, než by ho do takej miery determinovala nostalgia. Mikszáthov svet je stvorený tak, ako ho vidí ten, čo ho má rád. Kto prežil akúkoľvek lásku, vie, ako láska dokáže zmeniť svoj objekt, povýšiť ho a ten sám sa stane lepším a krajším. A ktovie, či v skutočnosti nie je svet Maďarov a Slovákov naozaj taký harmonický, humorný a plný nehy, ako to videl ten, ktorý miloval svojich rodákov v ich rozdielnosti.
Marta Fülöpová
