Vyhľadávanie
Na noži
Príchuť jednoduchých riešení
Ľubomír Motyčka: Slovensko 2068
Banská Bystrica, Cestovateľ 2005
Roku 2068 už vyvolení nebývajú vo vilách, ale v celých mestách pod kupolami. Klaňajú sa bohu konzumu a reklamy. Potomkovia zbohatlíkov uviazli v stroji pôžitkárstva natoľko, že sa stali jeho otrokmi. V obave z poklesu životnej úrovne takmer jednostaj pracujú, ženy v obave o výzor takmer nejedia a presadzujú kult svätej anorektičky. Nečistý a slizký styk dvoch pohlaví je nahradený hygienickým a časovo úsporným samosexom. Ľudia sú čoraz slobodnejší od druhých ľudí, sú viac sami než sebou. Individualizmus zvíťazil, indivíduí však niet, sú len trosky čumiace na billboardy.
Takto Motyčkom hyperbolizovane podaný obraz triafa viacero boľavých miest súčasnosti a v tradíciách antiutopickej literatúry ich domýšľa. Autorove postrehy sú zaujímavé, takže vás miestami zamrazí. Nemusíte sa však báť. Okrem miest pod kupolami je tu ešte vidiek, ktorý skrýva zdravé zdroje, takže napokon sa udeje návrat k prírode, bohu a tradičným hodnotám.
Motyčkova knižka ponúka volanie zdravého rozumu, vnímaného v atmosfére osvietenstva 18. storočia samospasiteľne. Svet je snímaný v lineárnej postupnosti a plošne, veci sú predvídateľné a zvrátiteľné veľmi jednoducho – stačí len chcieť a načim sa zamyslieť. Žiaľ, takýto myšlienkový koncept v kontexte dnešnej situácie vyznieva síce osviežujúco, chvíľami podnetne... no predovšetkým archaicky a naivne.
Myšlienková jednoduchosť je umocnená spôsobom stvárnenia. Motyčka rozpráva svoj príbeh pomerne pútavo, jeho štylistika je však miestami neobratná a zaváňa príchuťou realizmu konca devätnásteho storočia.
Možno, že i v tomto prípade ide o cielený návrat autora k hodnotám, tentoraz slovenskej klasiky. Mám však dojem, že väčšina dnešných čitateľov, naladených na úplne iný komunikačný kód, hru nepochopí a odmietne.
A potom škoda pekných myšlienok i zaujímavých karikatúrne poňatých ilustrácií Pavla M. Kubiša, ktoré text obohacujú nielen svojskou atmosférou, ale i novými výrokmi a pohľadmi naň. Jednoducho, veci dnes už nie sú také jednoduché, ako by sa chcelo a je občas potrebné dobe primerane sa vyjadrovať. Asi tak, ako to /ne/robí autor tejto recenzie.
Miloš Ferko
