Slovensko­-chorvátska konverzácia - Alica Kulihová

Slovensko-chorvátsky dialóg
Chýbajúce učebnice či slovníky chorvátskeho jazyka na slovensku nedávno čiastočne vykompenzovala príručka Slovensko-­chorvátska konverzácia (Chorvátsky kultúrny spolok Devínska Nová Ves) od vysokoškolskej pedagogičky Alice Kulihovej, ktorá vyšla v rámci medzinárodného projektu CROSKAT a programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007 – 2013. Svojím odborným pohľadom na knihu prispel literárny vedec a chorvatista Ján Jankovič. 

 

Autorka koncipovala konverzáciu pre široký okruh používateľov. Frekventované slová, slovné spojenia a frázy môžu pomôcť turistom zorientovať sa v jednotlivých životných situáciách, v ktorých sa ocitnú počas svojho pobytu v Chorvátsku. Príručka je určená aj tým záujemcom o chorvátsky jazyk, ktorí sa z rôznych dôvodov, či už pracovných alebo osobných, potrebujú dohovoriť v rozličných situáciách. Ponúkanú slovnú zásobu môžu využiť aj v písomnej korešpondencii.

Konverzácia je rozdelená do 27 základných kapitol, ktoré sú ďalej členené na podkapitoly, a obsahuje slovnú zásobu vyskytujúcu sa v najjednoduchších komunikačných situáciách (pozdravy, oslovenie a pod.), ale aj odbornú terminológiu z mnohých spoločenskovedných oblastí. Keďže sa autorka konverzácie venuje aj odbornému prekladu, zúročila svoje bohaté skúsenosti a excerpované odborné výrazy zo svojej prekladateľskej praxe zaradila do konverzačných celkov, ako zamestnanie, verejná činnosť, politika, právo, ekonomika, administratíva a podobne.

Záujemcovia o chorvátsky jazyk nemajú zatiaľ k dispozícii slovenskú verziu chorvátskej gramatiky, preto Kulihová ponúka v závere publikácie aj jej krátky prehľad.

 

Slovensko je krajina bohatá na prírodné krásy, milých a pracovitých ľudí, ktorí majú svoje more v Chorvátsku, ale zároveň i nesmierne chudobná na učebnice a slovníky chorvátskeho jazyka. Vďaka Alici Kulihovej sme urobili prvý krok na ceste približovania sa k situácii v Chorvátsku, kde v ostatných rokoch vyšlo niekoľko chorvátsko-slovenských a slovensko-chorvátskych slovníkov. Náš knižný trh ponúka len skromné turistické konverzačné príručky, skutočná učebnica plne kvalifikovaného autora naposledy vyšla pred vyše štyridsiatimi rokmi (Ján Frýdecký: Učebnica srbochorvátčiny pre samoukov). Alica Kulihová pripravila metodologicky modernú učebnicu, ktorá akceptuje chorvátčinu dneška a odráža aj zmeny v spoločenskej praxi oboch krajín. V jej knihe nenájdeme sekvencie známe zo starých konverzačných príručiek, akou bola situácia u krajčíra, kde si turista dáva šiť smoking (medzi rečou, bola to konina aj v časoch, keď sa v prímorských hoteloch nosili smokingy, dôvody netreba uvádzať).

 

Vzhľadom na blízkosť našich jazykov i na primárneho adresáta diela (chorvátska menšina a študenti) mohla autorka nasadiť pomerne prudké tempo a hutný obsah. Využíva aj osobné skúsenosti vysokoškolskej učiteľky a prihliada na špecifické okolnosti, napríklad na to, že štúdium príbuzných jazykov prináša rad „zákerností“ vyplývajúcich práve z blízkosti. Z pedagogického aspektu je dôležité, aby text vychádzal z reálnych situácií a bol zapamätateľný – preto Kulihová v značnom rozsahu využíva frazeologické jednotky, hádanky a texty zo súčasnej umeleckej tvorby i publicistiky. Okrem teórie, výkladu gramatických pravidiel a pravopisných javov kniha obsahuje aj širší rámec realizácie jazyka – špecifiká Chorvátska, zemepisné údaje, novotvary… Nechýba v nej slovník, čo je v prípade tohto jazyka mimoriadne dôležité, keďže slovenský slovník chorvátskeho jazyka nateraz nejestvuje.

Kulihovej kniha nabáda k aktivite, bez ktorej nie je možné osvojiť si nijaký jazyk. Je invenčná, kombinuje znalosť teórie s pedagogickou praxou a kladie dôraz na živý, súčasný jazyk, preto je schopná plniť svoje poslanie v dnešnej náročnej dobe. Titul slúži aj pri revitalizácii chorvátskeho jazyka v Devínskej Novej Vsi, hlavnom meste chorvátskej menšiny na Slovensku. Slovákov a Chorvátov spájajú tisícročné spoločné osudy, no v súčasnosti sa naliehavo hlásia k slovu nielen nové podmienky, ale aj nové výsledky spolupráce. Preto Kulihovej konverzačnú príručku možno chápať aj ako cenný príspevok k začiatku novej etapy slovensko-chorvátskej vzájomnosti.