Vyhľadávanie
Pre nás i našich nasledovníkov
Slovensko
Dejiny. Divadlo. Hudba. Jazyk. Literatúra. Ľudová kultúra. Výtvarné umenie. Slováci v zahraničí
Editorka Magdaléna Fazekašová
Bratislava, Literárne informačné centrum – Perfekt 2006
V úvode kompendia Slovensko čítame, že táto publikácia „chce najskôr nám Slovákom a potom aj ostatným porozprávať o našich dejinách, divadle, jazyku, hudbe, literatúre, výtvarnom umení, architektúre, ľudovej kultúre aj o Slovákoch v zahraničí. Nech poslúži ako prvotný zdroj informácií nám i našim nasledovníkom“. Takáto formulácia by bola iste vhodná predovšetkým vtedy, keby nijaké takéto kompendium ešte nevyšlo, keby sa o slovenskej kultúre nenapísala komplexnejšia práca encyklopedického charakteru, určená širšej verejnosti. Ale veď aj z posledného obdobia poznáme niekoľko takýchto publikácií, z ktorých niektoré vyšli dokonca pod tým istým názvom. Konštatujeme to preto, že v tomto prípade síce nejde o pioniersky čin, ako sa naznačuje, ale je nesporné, že obsahovo i graficky je to úspešný a vydarený projekt.
Autori čitateľa najprv prevedú dejinami Slovenska. Vidieť pri nich snahu o objektívnu interpretáciu dejov a udalostí, nakoľko sa to len dá. A navyše písané sú pútavo a príťažlivo, ilustrácie dobre dopĺňajú reč faktov a súvislostí. Platí to aj pri kapitolách o divadle a hudbe na Slovensku, ktoré navyše potvrdzujú, že aj na rozvoji týchto oblastí sa vo veľkej miere podpísali spoločensko-politické udalosti. Nájdeme tu aj rozsiahly výklad o jazyku, o jeho osudoch a dejinných peripetiách na území dnešného Slovenska, ktorý napr. v inom podobnom kompendiu Slovensko z Ottovho nakladateľstva z roku 2006 nepochopiteľne chýba. Hoci prvá veta tejto kapitoly „Jeden z atribútov každého národa je jeho jazyk“, je trochu priabstraktná a nemá všeobecnú platnosť (veď poznáme aj národy plurilingvné, pre ktoré sú charakteristické viaceré jazyky, inokedy jeden jazyk používajú viaceré národy), celkový výklad o spletitých dejinách nášho jazyka môžeme pochváliť. V teórii jazykovej kultúry sme však, dúfam, už ďalej, než boli Tézy o slovenčine, ktoré sú dnes už sčasti prekonané.
Pokiaľ ide o literatúru, vidieť, že je to tak trochu skladačka z pera viacerých autorov, ale nechýbajú v ňom svieže a bystré formulácie, hodnotenia niektorých autorov sú iné, než ich nachádzame v učebnicovej literatúre. Podobne je to v oblasti ľudovej kultúry, ktorá je koncipovaná, pravdaže, prevažne folkloristicky a etnologicky, a v oblasti architektúry i výtvarného umenia na Slovensku. V tejto súvislosti sa dobre hovorí, že priestor slovenskej kultúry napájali aj „prítoky cudzích vplyvov“ a že na druhej strane karavány pútnikov, obchodníkov a bojovníkov, si automaticky pribalili aj prvky ducha nášho ľudu a rozviezli ich po svete. Výklad sa symbolicky uzatvára kapitolou o Slovákoch v zahraničí. Je známe, že najviac Slovákov sa vysťahovalo na Dolnú zem (dnešné Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko), na východ sa šlo najmä na Ukrajinu, do Ruska a do Kirgizska, na západ zasa do Rakúska, Francúzska a Belgicka. Odnedávna sa v pozícii zahraničnej enklávy ocitli aj Slováci v Čechách. Zámorské vysťahovalectvo smerovalo najmä do Spojených štátov amerických, do Kanady a Argentíny, ale aj do Austrálie. Je to informačne nasýtená národopisná kapitola, hodilo by sa možno viac informácií o živote slovenského jazyka v príslušných kútoch Zeme. Možno trochu chýba aj kapitola o menšinách a menšinových jazykoch na Slovensku.
Kniha s krásnym dizajnom (Braňo Gajdoš) a ilustráciami sa končí podrobným menným a vecným registrom. Máme správy, že sa plánujú preklady tejto knihy do cudzích jazykov. V takom prípade by bolo vhodné uvážiť, či obraz Slovenska nedoplniť aj o ďalšie aspekty: o podrobnejší výklad politického a sociálneho života na Slovensku, ako aj včleňovania Slovenska do rámca Európskej únie. Kniha by bola ešte komplexnejšia a osožnejšia „pre nás i našich nasledovníkov“.
Slavomír Ondrejovič
