Vyhľadávanie
Alena Bartlová – Igor Thurzo
Slovenský Perikles. Náčrt životnej cesty Milana Hodžu, prvého slovenského predsedu vlády ČSR
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008
Pôvodná verzia knihy zachytávajúcej životné osudy Milana Hodžu je z pera vzdialeného príbuzného (Igor Thurzo je vnuk brata Milana Hodžu) a mala vyjsť pri príležitosti šesťdesiatych narodenín vtedajšieho predsedu vlády ČSR. Prudká zmena politických pomerov a okolnosti z nej vyplývajúce (Mníchov, rozpad ČSR, Hodžova abdikácia a odchod do exilu) spôsobili, že sa k čitateľovi dostáva až na začiatku 21. storočia. Keďže Igor Thurzo stihol osudy Milana Hodžu zachytiť len do roku 1905 (zvolenie za poslanca Uhorského snemu), pre potreby súčasného čitateľa knižku doplnila o životopisný prehľad renomovaná historička Alena Bartlová. Dostávame tak komplexný pohľad na človeka v kontexte doby. Milan Hodža je jednou z najzaujímavejších a najrozporuplnejších osobností slovenských dejín. Podobne ako Štefánik (odhliadnuc od tragickej smrti) nezapadá do konceptu slovenských národných martýrov. Nehanbí sa byť úspešným politikom, ekonómom, lídrom agrárnej strany, prvým Slovákom vo funkcii predsedu vlády Československa, diplomatom, vedcom. V rámci Uhorska organizuje spoluprácu Rumunov, Srbov a Slovákov, aby tak vytvoril účinnú protiváhu maďarskej parlamentnej väčšine. V blízkosti následníka trónu Rakúsko-Uhorska Františka Ferdinanda sa stáva jedným z iniciátorov plánu federácie v strednej Európe. Tieto myšlienky rozvíja na sklonku života (knižka Federation in central Europe, 1942), takže by sme ho v súčasnosti mohli konjunkturálne vyzdvihnúť ako jedného z predchodcov a spolutvorcov myšlienky Európskej únie. Nebolo by to proti duchu osobnosti – napríklad krátko po roku 1918 Hodža publikuje brožúru pod názvom Československý rozkol, v ktorej viaceré fakty a okolnosti slovenských dejín účelovo prispôsobuje idei čechoslovakizmu. Proti jeho spisu sa svojou knižkou ostro postaví Jozef Škultéty. O polemike týchto osobností sa viac môžete dozvedieť v publikácii Polemika o československom rozkole, ktorá vyšla roku 2008 v politologickom ústave Matice slovenskej. Spor však neviedol k nezmieriteľnému nepriateľstvu, o čom napokon svedčí predslov Jozefa Škultétyho k chystanému vydaniu Slovenského Perikla z roku 1937.
Publikácia Slovenský Perikles je nanajvýš potrebná, ale aj zaujímavá. Najmä v prvej časti (autor Ivan Thurzo) nájdete neoceniteľné a inde pravdepodobne nezachytené detaily z rodinnej histórie. Dozvieme sa o pôvode mena Hodža z protitureckých bojov, o významných predkoch, ktorí sa aktívne zapojili do národného obrodenia, o detstve Milana Hodžu. Aj po desaťročiach musím obdivovať, ako sa Thurzo zmocnil témy. Bez nekritickej oslavy využil postavenie oslávencovho príbuzného a dal čitateľom i historiografii naozaj to, čo by iní nedokázali. Šikovne prepojil históriu oficiálnu s históriou rodiny.
Alena Bartlová prispela väčšmi faktografickými pasážami. Množstvo dostupných materiálov z obdobia medzivojnovej ČSR vedie autorku k väčšej strohosti vyjadrovania. Textové informácie dopĺňa fotografická príloha.
Napriek informáciám v predslove vydavateľa, známeho publicistu Romana F. Michelka, a na obálke knižky som mal problém orientovať sa v knižke. Pri zbežnom listovaní sa nedá rozoznať, kde sa končí časť písaná Thurzom a začína časť vytvorená Alenou Bartlovou. Žiadal by sa mi osobne, kvôli prehľadnosti, predel. Chcem pri čítaní vnímať i kontext doby vzniku textu, pretože je dôležitý.
Napokon, práve Hodžove publikácie sú najlepším dôkazom tohto tvrdenia.
František Litecký
