Vyhľadávanie
Peter Valček
Slovník literárnej teórie
Bratislava, Literárne informačné centrum 2006, 2. rozšírené a upravené vydanie
Nedostatok profesionálov, malá konkurencia a slabé rozvinutie dialógu vedie v našich humanitných vedách k nedostatku syntetizujúcich diel, manuálov, príručiek, učebníc a skrípt pre vysoké školy. Slovensko je často v humanitných a sociálnych vedách odkázané na epigónstvo, interpretáciu a aplikáciu cudzích, zahraničných zdrojov poznania. V literárnej vede je situácia podobná. Silným prvkom v nej síce bola slovenská štrukturalistická literárna veda, tú však dnes odsúvame do úzadia ako príliš prepracovanú a odľudštenú pre súčasný postmoderný (pomerne vágny a široký) prístup k literárnym dielam. Druhé, jednozväzkové vydanie Valčekovho (v 1. vydaní dvojzväzkové) slovníka uspokojuje aspoň jednu potrebu literárno-vednej obce: slovníkové dielo.
Ak sa naň pozrieme bližšie, je potešiteľné, že autor do neho zahrnul pomerne veľa hesiel o súčasných trendoch v literárnej vede. Narazíme v ňom teda na termíny, ktoré literárnu vedu prepájajú s inými humanitnými disciplínami, ako psychológia, sociológia, teória komunikácia, kognitívne vedy... V porovnaní so starším českým slovníkom i príručným Žilkovým poetickým slovníkom Valček zostručňuje heslá klasickej poetológie, ktoré by podľa názvu, pravda, mohol aj vynechať. Obmedzuje sa na strohé konštatovanie a vysvetlenie faktov, ako tvary veršov, strof, typy rýmov, metriky... Vyplýva z toho horšia použiteľnosť slovníka pre záujemcov, ktorí sa venujú klasickým dielam alebo klasickým metódam.
Valček profituje zo slovenských zdrojov literárno-vedného a teoretického myslenia, v jeho slovníku je pomerne bohato zastúpená napríklad teória komunikácie rozpracovaná nitrianskou školou, pomenej zastúpená, respektíve vôbec, je teória medziliterárnosti a medziliterárnych spoločenstiev vypracovaná školou okolo D. Ďurišina. Autor často pracuje s heslami médium, mediálny. Vyplýva to zrejme z jeho orientácie na žurnalistiku a spätne i na vysvetľovanie literatúry teóriou komunikácie.
Pri heslách je vyložená jednak etymológia daného termínu, jeho vývinové sémantické posuny, ale i použitie a chápanie jednotlivými autormi teoretických prác. Valček pracuje so širokým spektrom poznatkov, ktoré do hesiel stavia ako tézy, nie ako holé konštatovania či poučky. Pod jednotlivými heslami je niekoľko odkazov na knihy, kde možno hlbšie danú problematiku naštudovať. Autor však často uvádza preklady kníh do vzdialenejších jazykov, pričom dané dielo bolo preložené do slovenčiny, prípadne češtiny.
Poznámkový aparát slovníka spočíva v skromnom vymenovaní z výberu citovanej literatúry. Je to škoda, pretože autor zhromaždil veľké množstvo užitočných informácií, ktoré sa neposkytnutím registra a väčšieho množstva rozširujúcej literatúry sčasti zneprehľadňujú.
Slovník literárnej teórie sa určite stane vynikajúcim pomocným materiálom pre študentov a záujemcov o literatúru. Ponúka im nielen veľa študijného materiálu, ale i možnosť zorientovať sa v problematike a ďalej ju rozvinúť. A ešte otázka: čo hľadá v slovníku literárnej teórie heslo „stridžie dni“?
Eva Ťapajnová
