Vyhľadávanie
Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež
Bratislava, Literárne informačné centrum 2009
Zostavovateľ a vedecký redaktor Ondrej Sliacky
Každá z doterajších štyroch verzií Slovníka slovenských spisovateľov pre deti a mládež niesla pečať prof. Ondreja Sliackeho, znalca literatúry určenej deťom. Ani aktuálne, druhé opravené a doplnené vydanie v Literárnom informačnom centre nie je výnimkou. Vychádza len štyri roky po svojom predchodcovi. Vzhľadom na pomery na našom knižnom trhu sa preto jej zostavovateľovi a vedeckému redaktorovi akoby žiadalo vysloviť pár slov na ospravedlnenie. Sliacky ho v úvode slovníka nachádza v aktualizácii hesiel, ktorá sa „netýka len uvedenia nových biografických a bibliografických údajov, resp. korekcie predchádzajúcich, ale ide o jeho systémové rozšírenie“.
Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež ako nóvum predstavuje tvorbu autorov, ktorí vstúpili do literatúry v rokoch 2005 – 2009 a „majú talentové predpoklady stať sa dôstojnými nástupcami terajšej tvorivej generácie“. Hodnotiaci moment je pre dielo, ktoré má ambíciu predstaviť všetkých tvorcov pre deti a mládež, neakceptovateľný. Čo tí, ktorí predpoklady stať sa dôstojnými nástupcami súčasnej generácie tvorcov kníh pre deti a mládež (ktorí súčasníci sú tí „nadčasoví“?) nemajú? Nehodno ich v lexikografickom diele spomenúť?
Heslá, ktoré v slovníku pribudli oproti vydaniu z roku 2005, sa okrem tvorby začínajúcich tvorcov dotýkajú najmä autorov slovenskej literatúry vo Vojvodine. Je to záslužný čin. Pravda, so štipkou blenu na dne. Potreba upozorňovať na začlenenie tvorby Slovákov žijúcich v Srbsku nás implicitne odkazuje na to, že by bolo potrebné mať k ich textom predsa len zhovievavejší hodnotiaci postoj. Aj preto tam, na rozdiel od tvorcov píšucich na Slovensku, lexikografi zaradili všetkých, ktorých texty našli.
Črtá sa tu otázka funkcie slovníka. Axiologická? Sliacky ju v úvode priznáva píšuc, že „nejde len o enumeratívnu príručku biograficko-bibliografického charakteru, ale o dielo, ktoré v intenciách najnovších literárnohistorických výskumov a pri rešpektovaní vývinových zreteľov chce používateľa zorientovať v kvalitatívnej úrovni jednotlivých autorov“.
Pod Sliackeho vedením vznikol tím, ktorý kritickým okom prečítal texty mnohých autorov detskej literatúry. Do ich portrétov vybral tie, ktoré sú pre svoje umelecké danosti „nadčasové.“. Malo to ale byť jeho cieľom? Očakáva čitateľ od slovníka autorov detskej literatúry práve tento prístup? Recipient lexikografického diela prichádza s istými očakávaniami. Tie ale nie sú, dovolíme si povedať, založené na otázke, ktorý text je esteticky alebo vývinovo hodnotný. Ak Slovník slovenskej literatúry pre deti a mládež vznikol pôvodne ako lexikografické dielo, mal by ním ostať. Interpretačné sondy do ním registrovaných textov by mal prenechať knihám, ktoré sú na to zamerané. Rekonštruovať autorský vývin interpretáciou nemnohých textov jednotlivých tvorcov sa nám nevidí byť vhodné. To je funkcia iných prác. Máme predsa (mali by sme mať) samostatné monografie o tvorcoch literatúry pre deti a mládež. Slovníka má podať správu o textoch, ktoré sú určené deťom a mládeži. Sliackeho slovník je studnicou informácií. Povie nám, či daný autor je laureátom ceny Fraňa Kráľa, resp. Trojruže. Upozorní na texty, ktoré napísal pre dospelých. Dá ich do kontextu s jeho tvorbou pre deti. Odkáže nás nielen k recenziám, ale aj k odborným štúdiám a vedeckým monografiám, ktoré o autorovi napísali významní slovenskí literárni vedci (slovník prináša aj ich portréty). Sliackeho slovník je už na prvý pohľad záslužný čin súčasnej lexikografie. Bolo by ale zlé, aby sa vo svojich budúcich verziách (dúfame, že prídu) snažil vyplniť medzery, ktoré majú vypĺňať naši literárni vedci historici, teoretici a kritici.
Peter Mráz
