Recenzia
Elena Ťapajová
15.10.2010

A slovo vzklíčilo (Rozhlasové hry) - Mojmír Groll - Cez históriu k súčasnosti

Cez históriu k súčasnosti

Cez históriu k súčasnosti

Mojmír Groll: A slovo vzklíčilo (Rozhlasové hry), Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2010

Rozhlasové hry v knižnej podobe sú, na rozdiel od filmových scenárov, na našom trhu výnimočnou udalosťou. O to záslužnejším činom sa javí kniha A slovo vzklíčilo, ktorá prezentuje tri pôvodné rozhlasové hry Mojmíra Grolla (1940).

Známy publicista a scenárista vybral z dvoch desiatok  svojich hier tri žánrovo odlišné texty. V titulnom A slovo vzklíčilo predstavuje zlomový bod našich dejín, keď v našom národe zásluhou sv. Cyrila a Metoda „vzklíčilo slovo“ a ukazuje historické postavy, ako Svätopluk či Gorazd bez zastierania Svätoplukovej zrady pri obetovaní najvzácnejšieho daru vierozvestov pre mocenské dôvody.

 Text Fryné, hétera aténska možno označit za humoresku. Odohráva sa v Grécku v čase jeho dobytia Filipom II., keď slávny sochár Praxiteles vytvoril sochu bohyne Afrodity podľa  hétery Fryné, čo sa nepozdávalo niektorým Aténčanom a postavili ju pred súd. Ale aj divák súdi a nie je mu do smiechu. Veď bez ohľadu na historickú kulisu ako len aktuálne znie manipulatívna vyhrážka: „môžeme vždy na teba niečo vytiahnuť“.

Dva dni na Olympe je vyslovene satirická hra s mimoriadnym presahom do súčasnosti. Navyše autor použil motív „hra v hre“ - dej sa odohráva v rozhlasovom štúdiu počas nahrávania hry o tom ako na Olympe vypukla „revolúcia“. Podobnosť mytologických postáv so súčasníkmi a s rokom 1989 ale aj dneškom, prezliekaním kabátov a divokou privatizáciou nie je  náhodná, ale úmyselná. Rovnako ako záver bez pointy, veď všetko pokračuje a nikto nevie ako sa to skončí...

Vo všetkých troch hrách však platí to, čo v úvodnom slove konštatuje známa rozhlasová kritička Marta Žilková: „Rozhlasová tvorba M. Grolla – i keď sa opiera iba o historické zdroje – je výsostne súčasná. Autorovi ani tak nejde o oživenie minulosti, ako o hľadanie podobnosti so súčasnosťou.

Kultivovaný Groll sa v doslove vyznáva z obavy, že text rozhlasovej hry je len skeletom a hru z neho robí až realizácia, keď postavám vdýchnu dušu herci a režisér. Každý text doplnil tzv. krstným listom rozhlasovej nahrávky, kde sa dozvieme napríklad, že titulná hra mala premiéru v roku 1998, a následné texty v rokoch 2004 a 2002. Pripomenieme si aj mená účinkujúcich, dramaturga a režiséra.

Je to vhodný doplnok a isté zakotvenie v čase. Ale autorove obavy sú zbytočné. Dobrý text piesne obstojí i bez hudby.  Text dobrej rozhlasovej hry sa dá s pôžitkom čítať aj bez  čarovania so zvukom. A toto je ten prípad. Groll dokazuje, že  má čo a vie ako to povedať. Aj preto je výborné, že sa odhodlal dať čitateľovi šancu stretnúť sa so slovom tohto typu v knižnej podobe. Veď ako sám hovorí: „Kniha je obilnica, v ktorej sa zrná myšlienok uchovávajú pre ďalšie žatvy. Nech teda ešte niekoľkokrát vzklíčia!

Elena Ťapajová