Vyhľadávanie
Príbeh jedného sľubu
Táňa Keleová-Vasilková: Sľub, Bratilsava, Ikar 2010
Žatva románov T. Keleovej-Vasilkovej je ozaj bohatá: od roku 1997 vydala 21 románov, vrátane posledného. Každý rok napíše a vydá jeden, niekedy aj dva-tri romány v rozsahu cca 230 strán. Takou produkciou sa nemôže pochváliť žiadny slovenský spisovateľ, hoci sa to mužskí kolegovia snažia zľahčovať. Skutočnosťou ostane, že práve Keleová odštartovala v slovenskej literatúre produkciu (dakedy aj nadprodukciu) ďalších autoriek. Zatiaľ čo muži viac filozofujú (nielen v knihách, ale aj o knihách či kolegoch) a viac sa ponárajú do sveta psychiky, ich ženské protipóly vhupnú bez zábran priamo do témy, o ktorej rozprávajú bez nejakých komplexov z hlbočín duše. V dnešnom komplikovanom svete nejeden čitateľ hľadá práve takéto knihy. A tak čitateľské zázemie väčšine slovenských autoriek môžu mužskí kolegovia iba závidieť.
Táňa Kelová-Vasilková pracovala iba krátko ako redaktorka - od roku 1994 sa venuje len literárnej tvorbe. Nechýba jej inšpirácia a fantázia, píše ľahko, ako lietajú vtáci. Je majsterkou dialógov, využíva jazyk dnešných ľudí, vie vystavať sujet, dokáže vytvoriť napätie, takže čitateľ nepustí jej román z rúk dovtedy, kým ho neprečíta. Iná vec je, že rovnako rýchlo i zabudne na hrdinov, resp. ich osudy. Autorka si totiž nedáva za cieľ vynášať nejaké veľké posolstvá. Je rodenou rozprávačkou, ktorej plynú príbehy tak, akoby sa premietali na monitore počítača. Nevyhýba sa v nich ani ľahkým erotickým statiam, i keď vždy s mierou pre vkus.
To všetko nájdeme aj v ostatnom románe Sľub. Rieši v ňom osud dvoch typovo rozdielnych žien – veterinárky s ideálnym manželom a dvomi deťmi a slobodnej novinárky, ktorá nemala šťastie v láske. Tá plní sľub, ktorý dala priateľke – postarať sa o deti, keby sa jej nebodaj niečo stalo. A sebažertva zrelej štyridsiatničky sa stane realitou. Stereotyp pokojného, nemenného života sa hlavnej hrdinke napĺňa novým poslaním – starosťou o dve siroty.
Na autorkiných románoch však irituje istá schematickosť v konaní hrdiniek. Všetky sú bez hmotných starostí, veselo fajčia, popíjajú kávičky, stretávajú sa v kaviarničkách, kde si rozprávajú prípadné životné nepríjemnosti, majú príťažlivých milencov, vlastnia domček na predmestí, majú psa a v práci chápavých šéfov - i dostatok peňazí, no ani náznakom neriešia zložité sociálne veci dneška. Skratka - putujú svetom ako dobre zaistené existencie.
Tak je to i v prípade ústrednej postavy románu Sľub – novinárky Ivety, ktorá z anonymnej redakcie nevychádza na jedinú služobnú cestu, nerieši čo a ako s deťmi počas svojej neprítomnosti, nepozná zákruty adopcie, ani ich len nenaznačuje, z nadštandardného platu editorky sponzoruje na dnešné pomery svoj rovnako nadštandardný život, dokonca nákupy príživníckej mamičky. Pritom spisovateľka veľmi dobre zobrazuje rodinné vzťahy, materské pocity, skratka to, čo denno-denne prežíva v kruhu vlastnej rodiny.
Pri všetkej úcte k jej fantázii a ľahkosti „pera“, Táňa Keleová-Vasilková by mala v ďalšej desiatke svojich románov vyjsť zo spisovateľského kabinetu i operetnej príbehovosti a vstúpiť oboma nohami do života, trochu aj problémov, nepochybne i lások žien 21. storočia.
Terézia Ursínyová
