Máloktorá kniha je ako stvorená pre čítanie na tablete alebo čítačke ako Gregorov nerozlúštiteľný kód, knižka, ktorá vyšla pred dvomi rokmi v anglickom origináli ako posledná zo série štyroch spoločných diel otca a dcéry. Otcom je preslávený matematik a fyzik Stephen Hawking, okrem iného autor populárno-náučných bestsellerov Stručná história času, Vesmír v orechovej škrupinke, Veľký plán a mnohých ďalších. Dcérou je Lucy Hawkingová, držiteľka mnohých ocenení za popularizáciu vedy, publicistka, autorka dvoch románov.
Vydavateľstvo Slovart promptne celú sériu vydalo: Gregorove tajné výpravy do vesmíru, Gregorova vesmírna naháňačka za pokladom, Gregor a veľký tresk a na tomto mieste recenzovaná kniha. Graficky zväzky dotvoril Garry Parsons, oceňovaný britský ilustrátor detských publikácií. Našou jazykovou osobitosťou je, že v anglickom origináli je jedným z dvojice hrdinov série Georg (v češtine pochopiteľne preložený ako Jiří), v slovenčine však Gregor, možno, aby znelo jeho meno podobne originálu.
Kniha je obohatená o kvantum vysvetľujúcich článkov, často od ďalších vedecky fundovaných autorov a občas poteší aj kvalitná „fotodokumentácia“ – zábery z makrosveta. Vedeli by sme si predstaviť aj ďalšie odkazy na fotografie, náčrty, ba aj na doplňujúce vysvetlenia k viac odborne ladeným komentárom či poznámkam. Niektoré sú totiž napísané prístupnejšie, iné komplikovanejšie, takže aj vysokoškolák sa zapotí. Uvedená koncepcia detskej sci-fi má však aj svoje výhody: Kým priemerný školák základných škôl sa bude koncentrovať iba na kontinuálne čoraz napínavejšie príťažlivé dobrodružstvá a zložité vysvetlenia elegantne preskočí, stredoškolák zrejme už viaceré z nich bude študovať... Zo všednej knihy sa tak stáva kniha pre viacero generácii, respektíve na viacero čítaní.
Jej protagonisti Gregor a Anka sú typickí tínedžeri. No, možno trochu viac poslúchajú rodičov, ale keď príde na lámanie chleba (rozumej riešenie vesmírneho problému), neváhajú rodičov zamknúť do pivnice, odkiaľ sa zrejme bez ich pomoci nemajú šancu dostať. Gregor je fascinovaný počítačmi a robotmi, avšak v ohrození života príde na to, čo je omnoho úžasnejšie a čo roboty, tu presnejšie roboti, nikdy nebudú môcť zažiť, precítiť – priateľstvo. Anka robotizáciou natoľko nadšená nie je, ale, povedali by sme pekne od zeme, tej sa to hovorí a koná, keď má otca špičkového vedca, ktorý si necháva doma špičkový počítač Kozmos, pomocou ktorého možno vstupovať cez bránu kamkoľvek do vesmíru.
Na rozdiel od iných knižiek pre deti a mládež so sci-fi problematikou, vesmírne dobrodružstvá v podaní rodinného tandemu (samozrejme, je otázne, kto väčšmi ťahal, meno Stephen Hawking má reklamne cenu zlata) bazírujú na non-fiction, na overených faktoch, výsledkoch najnovších výskumov, objavoch. Keďže pre dospievajúcich by znelo rozprávanie o dobrodružstve z objavov cez okulár vesmírnych ďalekohľadov, o romantike nových obzorov za počítačom so spektrografom a tak ďalej sucho a nezáživne, mladí hrdinovia musia zvláštne miesta nášho univerza navštíviť osobne – a tu už nastupujú technológie obdobné tým, aké mohli a môžu obdivovať tí, ktorí sledovali a sledujú povedzme vesmírnu televíznu ságu Star Trek. Mimochodom, viete, že Stephen Hawking si v tomto seriáli, ako aj v iných (Simpsonovci, Futurama) osobne zahral? So záujmom o vedeckú fantastiku jablko teda nepadlo ďaleko od stromu. Náučný rozmer k tomu je pre mladého čitateľa nevtieravým extra super bonusom.
Ľuboš Svetoň
