Recenzia
Serhij Fedaka
30.11.2015

Smerť ministra - Ľuboš Jurík

Do ukrajinčiny preložil Ivan Jackanin
Timpani 2014

Kniha Smrť ministra vyšla na Ukrajine pod názvom Smerť ministra a  je beletrizovanou biografiou Vladimíra Clementisa, ktorý bol po druhej svetovej vojne ministrom zahraničných vecí Československa, predtým sa tešil popularite ako novinár. Na Ukrajine je táto osobnosť málo známa. Môžeme povedať, že nezaslúžene zabudnutá. Aj preto ukrajinský čitateľ rád siahne po tomto románe. Nielen preto, že Clementis sa bezprostredne podieľal na príprave a prijatí sovietsko-československej zmluvy v roku 1945 o oddelení Zakarpatskej Ukrajiny, ale aj preto, že v biografii je veľa takého, čo rezonuje aj dnes (napr. vojna na východe Ukrajiny).

Ani autor nie je na Ukrajine príliš známy, a to aj napriek tomu, že v roku 2013 navštívil Užhorod ako člen delegácie dvanástich slovenských literátov. Ľuboš Jurík (1947), politológ, šéfredaktor časopisu Euroreport Plus, ako spisovateľ debutoval v roku 1973, niekoľko diel vyšlo v ZSSR.

Len na prvý pohľad máme pred sebou knihu o  „veselom živote a  nezmyselnej smrti“. Formálne je to celé postavené práve na tomto kontraste, ale v  skutočnosti ide o ostrý politický román. A to nielen preto,  že v  strede pozornosti stojí profesionálny politik, jeden z lídrov povojnového Československa (1945 – 1948) a neskoršieho komunistického štátu. Nielen preto, že neustále ide o  rôzne aspekty zahraničnej a  vnútornej politiky, podstatné je to, že kniha poskytuje pohľad na politiku zvnútra, na psychológiu politika, jeho evolúciu v priebehu celých desaťročí, na to, ako sa dostávajú do vzájomného konfliktu rôzne roly toho istého človeka, na každodenný vnútorný konflikt so samým sebou, ktorý prežíva každý štátnik.

Okrem hlavnej postavy a jeho advokáta,ktorí zaberajú najväčší priestor v románe, sú výrazne vykreslené postavy, ako Iľja Erenburg, Klement Gottwald, Jan Masaryk, množstvo predstaviteľov slovenskej, českej, francúzskej kultúry. Zvlášť, takpovediac jemnou perokresbou, je zobrazená ministrova manželka Lida.

Paradoxne, kniha v  mnohom pripomína Reportáž spod šibenice J. Fučíka, hoci je to skrz-naskrz dielo komunistické, Smrť ministra antikomunistické. Clementis sa usiloval spojiť komunizmus s  demokraciou, európskou kultúrnou tradíciou a obvyklou ľudskou morálkou. Ukázalo sa, že sa to vonkoncom nedá. V  podstate po nedávnom „leninopáde“ (búraní sôch V. I. Lenina na Ukrajine) nikomu netreba zvlášť zdôrazňovať, že totalita ako súčasť komunizmu nie je žiadnou abnormalitou, ale jeho jadrom, bez ktorého z  ideológie a  praxe o „raji na zemi“ nezostane nič. Totalitarizmus nie je možný bez represií. Bojujúc oň si Clementis neuvedomoval, že bojoval o svoje sebazničenie. Idol potrebuje obete, pritom od najbližších a najoddanejších služobníkov.

Román je priam mysticky súzvučný s terajšou situáciou na Ukrajine. Vo vedomí Ukrajincov, najmä z východu krajiny, došlo k stretu rôznych protichodných ideí, ktoré sa nedajú zmieriť, preto každý musí urobiť vlastný výber... Clementisa priviedla takáto rozdvojenosť k smrti. Román sa číta jedným dychom, pretože je aj o nás, súčasníkoch so všetkými našimi dnešnými problémami.