Vyhľadávanie
Pútnické miesto – obec Marianka – sa stáva dejiskom niekoľkých trestných činov, najmä vrážd. Údolie rozpráva detektívny príbeh o zle, ktoré sa nachádza aj na najsvätejších miestach. Obyvatelia obce zatvárajú oči pred tým, čoho sú svedkami. Sídla zločincov obchádzajú, zločiny nevidia. Pod lampou vraj býva najväčšia tma – román Dušana Budzaka hovorí presne o tomto.
Autor knihy je dlhoročný novinár, zakladal známe slovenské rádio, v poslednom čase sa stal kritikom aktuálnej politickej situácie. Aj vďaka tomu dostal nálepku rebela. Z prvej časti románu z trilógie Sine Meta je to celkom zrejmé. Zreteľne vidíme viacero narážok na súčasnú situáciu, ktorá môže byť rovnaká, ako tá fiktívna.
Údolie má dvoch hlavných hrdinov. Jedným z nich je vyhorený investigatívny novinár Niko, ktorého reportáže nechce jeho zamestnávateľ publikovať pre kontroverzné témy, alebo kvôli tomu, aby nenahnevali niekoho konkrétneho. Nika navyše opustí manželka, a teda začne holdovať alkoholu. Práve v takejto zúfalej životnej situácii k nemu príde na dovolenku najlepší kamarát Sven. Sven je policajný vyšetrovateľ v Rakúsku. Príde práve vhod – spoločne s Nikom tak môžu odhaliť vraha miestneho maskota Luďa, obľúbeného bezdomovca.
Počas vyšetrovania sa zapletú do veľmi nebezpečnej hry podsvetia. Niko sa stáva priamym svedkom smrti mafiánskeho Bossa, dokonca sa musí začať skrývať, pretože je jedným z podozrivých. Dvojica začne spolupracovať s policajným kapitánom Petrusom a postupne prichádzajú na to, kto ťahá za nitky a čo temné sa deje v Marianke.
Okrem korupcie na najvyšších miestach sa príbeh dotkne aj obchodu s detskou pornografiou priamo v kláštore. Túto tému mohol Dušan Budzak pokojne vynechať, nakoľko v príbehu pôsobí umelo a nedáva príliš zmysel, autor sa jej venuje len naoko. Na druhej strane tému korupcie, organizovaného zločinu a strachu o vlastný život spracúva podrobne.
Kniha v druhej polovici stráca dych a tempo. Rozprávanie akoby sa zaseklo. Vyzerá to tak, že tápu nielen protagonisti, ale aj sám spisovateľ. Čím viac sa blíži koniec, tým je to horšie. V momente, kedy sa zdá byť všetko vyriešené, nastáva neočakávaný zvrat, ktorý je len umelo pridaný a akurát kazí zaujímavú pointu.
Detektívka Údolie môže byť blízka obyvateľom západného Slovenska. Nielen pre lokality, v ktorých sa dej odohráva (Zlaté piesky, Karlovka, Marianka, známy obchodný dom...), ale aj pre nárečie, ktoré daní obyvatelia používajú. Typická je tu záhoráčtina, ktorá je veľmi dobre referovaná. Doslova doma sa tu bude cítiť svedok typickej krčmovej rozpravy typu: „Ja keby som bol policajtom...“ a podobne. Práca s jazykom a s uveriteľnými vetnými zloženiami je u Budzaka na výbornej úrovni. Aj rozmýšľanie a uvažovanie jednotlivých hrdinov je akceptovateľné, hoci keď som niekedy neveriacky krútil hlavou nad tým, čím sa dokážu v niektorých situáciách zaoberať. Napríklad flirtovaním s krásnou dámou v čase, keď najlepšiemu kamarátovi ide o život.
Údolie je plné kritiky dnešných politikov, novinárskej práce, alebo ľudského správania v súčasnosti. Zároveň pracuje zábavne so sarkazmom. Naopak nesplnilo to, čo sľubovalo – priniesť skutočnú temnú atmosféru a strach čitateľov o Nika a jeho kamarátov. Literárne je kniha na výbornej úrovni, má uveriteľné postavy, ale dej a tempo zaostáva. Tak či onak, ak ste čitateľom detektívok, siahnutím po tomto diele rozhodne chybu nespravíte.
Jakub Pokorný
