Vyhľadávanie
Jozef Puškáš do svojich diel často vkladá psychologické pohľady a zamyslenia a inak to nie je ani v prípade jeho najnovšej knihy. Tá vychádza trinásť rokov po poslednej s názvom Freud v Tatrách. Dosť dlhé časové obdobie. Počas neho sa rodilo zrkadlo súčasnej spoločnosti – Zlodej duší. A v tom zrkadle v rámci trileru nemožno čakať pozitívne výjavy, tie sú len v podobe drobných zábleskov.
Hlavným hrdinom je Roman Santus, novinár. Po krachu jedného printového média dostáva šancu na novom mieste. V bulvárnom denníku Škandál. Preberá rovno miesto šéfredaktora. Post v takomto type novín získava nerád, ale nemá inú možnosť. Denník vlastní vplyvný muž Maurer, ktorý buduje vlastné vízie aj cez všetky prekážky.
Román sa zaoberá v prvom rade rodinnými problémami, pričom ostatné zložky sú tu skôr ako „nepríjemný svedok“. Roman Santus si našiel novú rodinu, jeho syn Filip, už dospelý, ho zavrhol. Manželka Daniela má vlastné dieťa – chorľavého syna Kristiána. Tomu nájdu nezhubný národ na mozgu. Našťastie operácia dopadne bezchybne a už čoskoro je Kristián opäť doma. Rodičia začnú navštevovať psychológa, ktorý v priebehu knihy čitateľovi ponúka psychologické závery o Kristiánovi, ale aj o rodičoch. Do deja vstupuje aj dopravná nehoda Danielinho švagra, pri ktorej umrie mladé dievčatko. Bulvár Škandál o tom nezabudne napísať správu na titulnú stranu.
Kolotoč dramatických udalostí sa odohráva v spomalenom slede. Zúfalé reakcie matky usmrteného dieťaťa, pokusy pomstiť sa Romanovi (ako zodpovednému za denník), zároveň snaha Maurera začleniť Santusa do svojich mocenských plánov pomocou ľahko získaných peňazí.
Svoj pohľad na rodinu Santusových ponúka ešte aj Filip Santus, Romanov syn, ktorý píše prácu na vysokú školu a ako tému si vybral svoju rodinu – najmä dedka, o ktorom nič nevie a potrebuje tak získať čo najviac informácií z jeho života.
Bohato rozvetvený dej sa na necelých tristo stranách čítal bezproblémovo. Niektoré pasáže by sa dali predĺžiť, pretože takto pôsobia útržkovito. Jednotlivé postavy sú uveriteľné, ale román málokedy preniká do ich hĺbky. V tomto smere je na tom „najlepšie“ najmladší hrdina – Kristián. Jeho spriaznenosť s dedkom a detské vnímanie ponúka plastický obraz sveta – pohľad akosi nevinný a bez clony dospelosti. Vďaka Kristiánovým kresbám dopredu vidíme nepríjemné udalosti, ktoré nastanú. Ako dospelí čitatelia môžeme nadobudnúť pocit, že máme dočinenia s nadprirodzenom. Možno to tak je, ale na druhej strane ide azda iba o prirodzené inštinkty, ktoré rokmi strácame.
Poteší samotná ľudskosť charakterov, ktorá aj v najhorších chvíľach naznačuje to dobré v nás. Nikdy netreba zabúdať na nádej, tou sa riadi aj autor. Jozef Puškáš tvorí síce menej často, ale jeho skúsenosti s písaním sa odzrkadlili na životaschopnosti Zlodeja duší. Práca s jazykom je vynikajúca, čo vedie k dobrej čitateľnosti, pri zachovaní celkovej kvality diela, prirodzene prispôsobenej žánru. Nájdeme tu aj prvky detektívky, ale predovšetkým je táto kniha sondou do psychológie súčasnej spoločnosti.
Jakub Pokorný
